Dvanásť lístkov VIP budú na štvrtkovom koncerte Hansa Zimmera, hollywoodskeho skladateľa a držiteľa Oscara, držať v rukách rómski muzikanti Vlado Sendrei a jeho kolegovia z kapely Kokavakére Lavutára. Oni s ním nahrávali hudbu k filmu Sherlock Holmes 2: Hra tieňov a prežili s ním niekoľko večierkov počas premiéry v Londýne. "Netušili sme, že nás pozve na koncert," hovorí Vlado Sendrei. "Je to pre nás ohromný darček, od takého virtuóza a majstra vo svojej oblasti si to veľmi vážime."
Čo je toto za človeka
Ešte asi pred šiestimi rokmi Sendreiovci nevedeli, kto Hans Zimmer je. Keď začal pracovať na filme Guya Ritchiho, vyhľadal si ich na koncerte v Rudňanoch a potom pre nich objednal na štyri hodiny kultúrny dom. Aby spolu nahrali demonahrávky. "Každý z nás dostal desať eur na hodinu, to sme brali, aj keď sme ho vôbec nepoznali. Keď však vytiahol klávesy a začal hrať, hneď sme pochopili, že je to veľký umelec a že si ho musíme naštudovať. Doma sme potom surfovali po internete," hovorí Sendrei.

Zimmer im púšťal ukážky z filmov a vyzýval ich, aby hrali. Nahodil len rytmus, ostatné bolo na nich, on si len vybral z ich ponuky. "Potom nás zastavil a do desiatich minút sám naše skladby znotoval. Cimbal, husle, klarinet, akordeón, kontrabas, gitaru. My by sme mu všetky skladby zakaždým zahrali inak, on ale potreboval pevnú verziu," hovorí Sendrei a ešte ho to udivuje. "Predstavte si, čo je toto za človeka. On sám to všetko dokázal, o chvíľu boli záznamy hotové. Neskôr nám vravel, aké bolo preňho ťažké presadiť sa v Hollywoode, ale bolo jasné, že má talent od Boha.“

Predpovedal im výslnie
Film Sherlock Holmes 2: Hra tieňov Sendreiovci nevideli - keď boli na premiére v Londýne, šli si radšej pozrieť mesto. A popri tom hrali na večierku Warner Bros., na súkromnom večierku Guya Ritchieho a samozrejme, pred premietaním.
"Stáli sme na červenom koberci a okolo nás prechádzalo množstvo hercov, ktorých vídame v televízii. Ani sme nevedeli, ako sa volajú, ale poznáme ich. Všetci sa nám klaňali a prejavovali veľkú úctu. Nevedeli, o čom spievame, ale vycítili, že to bude o láske, o živote," spomína Vlado Sendrei. "Keď prišiel Hans Zimmer, zvolal: Prestaňte hrať! Všetkých nás vystískal. To bolo krásne, pretože už ani my Rómovia sa nezvykneme takto pekne pozdraviť, pobozkať na líca, ako to urobil on. Škoda, že sme vtedy nemali pri sebe tlmočníka, že sme nerozumeli po anglicky. Ale viackrát nám hovoril, ako veľmi nás uznáva a váži si nás. Sme pre neho umelci. Cítili sme, že nás má rád."

Od premiéry na konci roku 2010 posielal Hans Zimmer muzikantom z Kokavakére Lavutára vianočný pozdrav. Vlani žiadny v schránke nebol - miesto neho prišlo pozvanie na koncert. "Hans nám predpovedal budúcnosť, povedal, že budeme na výslní," hovorí Vlado Sendrei. "A je to pravda. Poznáte hudobný biznis. Je ťažký, každú chvíľu sa nejaká kapela rozpadá. No my sme stále spolu."
