Žáner filmových meditácií sa stále drží v kinách. Má to ešte zmysel?

Motív obrovského mesiaca v splne na filmových plagátoch radí novú snímku v našich kinách Príbeh lesa k dielam ako Koyaanisqatsi, Mikrokozmos, Putovanie vtákov a Himalaya. Nie je to náhoda.

Film ako celovečerná modlitba

V roku 1982 zutekaný mních Godfrey Reggio filmom Koyaanisqatsi zaviedol žáner audiovizuálnych meditácií na témy základných filozofických otázok. Dokumentárne zábery prírody i civilizácie, kongeniálne prepojené s hudbou, dokázali vďaka brilantnému strihu vypovedať viac a silnejšie ako záplava slov. Jedinečný filmový jazyk Reggio zdokonaľoval v pokračovaniach Powaqqatsi (1988) a Naqoyqatsi (2002).

No jeho náročné diela ostali vzdialené nenáročnému publiku, a tak francúzski filmári Marie Pérennou s Claudom Nuridsanym v roku 1996 svoju celovečernú filmovú esej o hmyze a drobných bezstavovcoch z našich lúk i lesov Mikrokozmos poľudštili, zjednodušili, sprístupnili. Popri efektných záberoch, strihu a hudbe Bruna Coulaisa dôležitú rolu mal i komentár, narozprávaný francúzskym hercom Jacquesom Perrinom.

Ten bol i koproducentom filmu, rovnako ako o tri roky neskôr snímky Himalaya z nepálskych hôr.

Na plágate k filmu Príbeh lesa je spln mesiaca. Ako vidno, nebolo to prvýkrát. (zdroj: IMDB)

Majster napodobňuje epigóna

V roku 2001 Perrin debutoval réžiou celovečerného strihového prírodopisného dokumentu Putovanie vtákov. Hudba, strih a nikdy predtým nevidené zábery operencov sa suverénne dotýkali rovnakých miest ako Koyaanisqatsi: kto sme a aké je naše miesto vo svete?

Tak, ako mal svojich epigónov Reggio, lákali filmárov i úspešné francúzske dokumenty. V roku 2005 triumfovalo celovečerné Putovanie tučniakov režiséra Luca Jacqueta. Ten v roku 2013 nakrútil dlhometrážnu snímku s ekológom Francisom Hallém o premenách hôr od pravekého pralesa po dnešok. Určite nie je náhoda, že rovnakú tému a podobný slovenský názov má i Perrinova novinka Príbeh lesa.

Orientuje sa však na európske lesy a ich zvieracích obyvateľov. Opäť sú v nej dych vyrážajúce zábery zvierat z bezprostrednej blízkosti, tvorcovia opäť zvieratá zľahka poľudšťujú a hudbu opäť skomponoval Bruno Coulais. Napriek tomu sa neopakuje povznášajúci pocit ani nástojčivosť Putovania vtákov a Mikrokozmu.

A znovu, spln mesiaca. (zdroj: IMDB)

Nevyužitá šanca

Príbeh lesa nemá príbeh. Distributér by sa problému nevyhol ani ak by preložil pôvodný názov Les saisons. Rozprávanie (ak vôbec o nejakom možno hovoriť) sa síce začína podľa ročných období, ale potom akoby za sezóny vyhlasovalo dobu ľadovú, dobu diluviálnych pralesov, dobu lovcov a zberačov, dobu chovateľov a poľnohospodárov, dobu priemyselnú. Okrem rozprávača s necitlivým popisným komentárom uvádza do filmu i hercov, predvádzajúcich ľudí od doby kamennej po súčasnosť. Lenže – podobne ako ročné obdobia – nevyužíva nijako hlbšie ani historické éry.

Žiadneho zmysluplného využitia či pointy sa nedočká ani pôvabný refrén prameňa – studničky.

Montáž pôsobí bezradne, tradičná Coulaisova hudba obrázky len podfarbuje a sprievodné slovo je prvoplánovou ekologickou agitkou. Distributér si rezervy diela uvedomuje, preto zdôrazňuje jeho vhodnosť pre detských divákov. Pre predškolákov je však snímka priťažká.

Príbeh lesa je zaujímavý, obrazovo atraktívny prírodopisný dokument. Našťastie nič menej, ale bohužiaľ ani nič viac. Spln nám tentoraz nepriniesol filmový sen.

Mágia splnu sa v kine, žiaľ, nedostavila. (zdroj: IMDB)