Kolegovia by mu mohli závidieť úspechy, aké dosiahol s filmami Meno ruže, Sedem rokov v Tibete, Medveď alebo Milenec. Dnes mu však najviac závidia to, že dobyl čínske teritórium. Nedávno tam nakrútil film Posledný vlk a rozprával o tom, ako v Číne do harmonického vzťahu človeka s prírodou zasiahli komunistické zákony. V rozhovore pre SME hovorí JEAN - JACQUES ANNAUD o tom, ako sa mu to podarilo.
Čo Európan potrebuje na to, aby prenikol do čínskej kultúry a nakrútil o nej film?
„Musí byť zaľúbený – do svojho projektu. Potrebuje teda presne to isté, ako keď sa ide ženiť. Ak ho k svadbe priviedla vidina peňazí, z manželstva nebude nič. Nech naň radšej zabudne, o chvíľu sa rozpadne.“
Vy ste do Číny zaľúbený?
„Mňa už v detstve priťahovali východné kultúry, počúval som japonskú a indickú hudbu. Asi ma lákala ich exotika, zároveň ma očaril budhizmus a Confucius. Pritom nie som žiadny budhista, som len obyčajný chlapík z Paríža a ešte aj neveriaci, ale náboženstvo ma fascinuje a rád pozorujem, ako modifikuje priestor, v ktorom ľudia žijú. Hoci som vo filme Sedem rokov v Tibete Čínu kritizoval, cítim sa v nej výborne. Ak má človek súčasných Číňanov úprimne rád, môže s nimi zažiť skvelý čas.“
Majú radi aj oni vás?
„Ja od nich nepýtam peniaze, to je asi v našom vzťahu to zásadné. Sami za mnou chodia. Smejem sa, keď vidím kamarátov, ako sa do Číny pechoria, pretože si myslia, že sú tam bohatí ľudia a peniaze. Nechápu, že bohatí ľudia sú prefíkaní. Peniaze nikomu nedávajú – preto sú bohatí. Pri obchodných rokovaniach síce často hovoria: áno, áno, áno, zavoláme vám späť. No telefón nezazvoní. Nikdy späť nezavolajú. Je naivné myslieť si, že tam nájdete poklad a že si ho ako piráti vezmete.“
Čína je obrovský trh, filmári sa ju dnes snažia dobyť. Aká je miera ich úspechu?
„To záleží na ich vytrvalosti. Keď som ešte len začínal na filme Posledný vlk pracovať, kamaráti z Paríža i Los Angeles sa ma pýtali: Preboha, čo chceš robiť v Číne? Pýtal som sa ich: Ako to myslíš? Robil som film v Taliansku, Nemecku, na Pobreží Slonoviny, vo Vietname, čo je na tom zvláštne? Kde je problém? Oni však nechápali, prečo sa ňou zapodievam. Koho dnes Čína zaujíma, vraveli mi. Nuž, teba nezaujíma, ale mňa zaujíma. Prešlo niekoľko rokov a zrazu ma všetci prosia: Zoznám ma s ním! Alebo s tým! Aj veľkí producenti, čo zväčša ukazujú svoje potetované svaly, sa ma pýtajú: Džej Džej, ako sa ti to podarilo?“
Pri nakrúcaní filmu Posledný vlk. (zdroj: UNIFRANCE)Na Poslednom vlkovi ste pracovali aj s domácim štábom. Čo sa im na práci Európana páči?
„Začiatkom 90. rokov som vo Vietname nakrúcal Milenca podľa Marguerite Durasovej. Keď som sa tam neskôr vrátil, najväčšia filmová kritička mi povedala, že Vietnamci doteraz ten film milujú. Najmä dievčatá. A že či viem prečo. No asi preto, že sú hanblivé a tento film ich trochu zasvätil do sexuality, odhadoval som. Ale nie. To vraj iba k popularite filmu prispelo. Vravela mi: Podstatné bolo, že ste zradili predlohu. Ale čo? Áno. V tom románe bol mužský hrdina – Ázijčan – iba taká nezaujímavá, banálna osoba. Vy ste z neho urobili aristokrata s noblesou...“
Východné príbehy mávajú v sebe silnú mystiku. Je niečo, čo vám pri nakrúcaní nešlo do hlavy?
„Samozrejme, neraz som sa musel spoľahnúť len na inštinkty. Úprimne vám poviem, nemám tušenie, aký je život v súčasnej Číne. Dobre poznám Hongkong, Kóreu, Japonsko, Vietnam, Kambodžu. Ale Čínu? Dlho som sa aj trápil tým, prečo ju mám tak rád. Prečo som tam šťastný? Prečo sa každý deň pri večeri smejem? Prečo som taký uvoľnený?“
Stále neviete?
„Dnes to viem trochu lepšie analyzovať, ale poriadne to nebudem vedieť nikdy. To je, ako keď sa zamilujete. Neviete, prečo sa vám to stalo. Vravíte si, nie je krásny, nie je veľmi úspešný, nie je ani bohatý a niekedy sa ku mne správa bez rešpektu – tak prečo ho mám rada? Prečo nakrúcam nejaký film, to zvyčajne pochopím až po rokoch. Napríklad Milenec. Muselo prejsť desať rokov, kým som si uvedomil, že hlavný hrdina je vlastne môj najlepší kamarát z tínedžerských čias: kambodžský princ. Vtedy som si to neuvedomoval, len podvedome som chcel mať na plátne Číňana s dlhým nosom. Pritom taký muž v Ázii ani neexistuje. Len kambodžský princ a môj herec.“
J.J. Annaud nakrútil Milenca a ž po rokoch sa dozvedel, prečo ho majú vietnamské dievčatá rady. (zdroj: IMDB)
Do filmu Sedem rokov v Tibete o priateľstve nemeckého horolezca s Dalajlámom obsadil začínajúceho Brada Pitta. (zdroj: IMDB)Vo vašom novom filme vystupuje viac vlkov ako ľudí. Sú zvieratá na pľaci príjemnejší ako herecké hviezdy?
„Herecké hviezdy sú nebezpečnejšie. Hoci ja mám s nimi, našťastie, iba dobré skúsenosti.“
Čo tým myslíte, nebezpečnejšie?
„Môžu vás zabiť jedným telefonátom. Ak to nadľahčím, vlk si nedovolí zabiť režiséra. Môže vás uhryznúť, zraniť, ale zničiť vám kariéru? To vie len hviezda. Hollywood je veľmi nebezpečné miesto. Kým trvala moja osemročná zmluva s Columbiou, videl som niekoľko svojich kamarátov režisérov, ako ich nejaký herec zavraždil.“
Prečo to robia?
„Nechcem sa sťažovať na hercov. Väčšina filmov sa financuje len preto, že v ňom hrajú hviezdy. Skutočná sila projektu je teda v obsadení, ktoré je neraz známe skôr, ako je známy režisér. Potom však môže nastať hrozná situácia: Mladý a ambiciózny režisér prijme projekt, len ak má k dispozícii hviezdy. Príde prvý deň nakrúcania, a on zistí, že tie hviezdy nie sú ochotné robiť to, čo si predstavuje. Alebo naopak. Hviezdy pochopia, že je mladý a nevie ešte presne, čo chce. Kto zabije koho? Kto vyhrá? Osamelý vlk alebo tiger? Tiger, samozrejme. Režisér si musí dávať pozor, aby obsadenie filmu nebolo väčšie ako on. Ľahko nad ním stratí kontrolu.“
Skúsenému a slávnemu režisérovi sa to nestane?
„Čoby nie. Stalo sa to napríklad môjmu kamarátovi Romanovi Polanskému, keď nakrúcal film s Johnom Travoltom. Roman si mohol dovoliť nakrúcať drahý film vďaka tomu, že toho Travoltu mal, lenže Travolta mal blízko k producentovi a aj to zneužíval. Postavili veľkú a drahú scénu, prišli dva dni skúšania. A hneď prvý deň si Travolta uvedomil, že sa mu nepáčia Polanského plány. Nasadol do súkromného lietadla a už sa nikdy nevrátil. Samozrejme, narobil si problémy, no ešte väčšie mal Roman. Zostal bez hercov na drahej scéne, ktorú museli zbúrať. Spoločnosť to stálo desať miliónov dolárov. Je hrozné, keď sa také niečo stane. Vlci vám to neurobia.“
Vy ste nakrúcali Sedem rokov v Tibete s Bradom Pittom. Dnes je to jedna z najväčších hviezd. Ako to s ním šlo?
