Majster deviatich remesiel Karol Plicka bol do konca života nadšencom s jasnou hlavou. S ním bude vždy Zem spievať.
Viete, čo je Svetelníček? Malý zošitok. Ale nemôže ho mať hocikto. Kedysi hlboko v minulom storočí si ho založil profesor Karol Plicka, jeden z najzásadnejších tvorcov našej kultúrnej histórie.
Zapisoval si doň dôležité údaje. Napríklad: keď chcem fotiť Oravský hrad zo severu, musím byť na mieste v tom a tom mesiaci v ten a ten deň a v tú a tú hodinu.
Až potom bola fotka taká, akú ju chcel majster naozaj mať. Vyše dvesto krásnych fotografií z jeho obrovského archívu prináša nová kniha s názvom Karol Plicka.
Hra "Na slepú babu", Liptovská Lúžna, 1947 (zdroj: FOTO - KAROL PLICKA)
Deväť remesiel
V povestnom Svetelníčku veľmi túžil zalistovať publicista a fotograf Marián Pauer. Hoci spolu s rodinou a priateľmi Karola Plicku práve tento čarovný notes nenašli, prehrabali sa obrovským množstvom dokumentov, fotografií, korešpondencie či zápiskov zo všetkých oblastí kultúry, ktorým sa pán profesor venoval.
Práve z nich výpravná publikácia o majstrovi deviatich remesiel v posledných rokoch vznikala. Spolu s jej uvedením do života v utorok v kine Lumiére premietnu aj Plickov najdôležitejší film Zem spieva.
Chlapček s vetvičkou, Závadka, 1932 (zdroj: FOTO - KAROL PLICKA)Kto ho prekoná
Karol Plicka po sebe zanechal dielo, aké svojou hĺbkou a rozsahom nemá obdobu. Bol pedagógom, zberateľom folklóru, fotografom, choreografom aj zbormajstrom, hudobným vedcom, spisovateľom, muzikantom aj filmárom – jednoducho, majstrom deviatich remesiel.
A pritom to bol on, ktorý tvrdil, že sa právom nedôveruje kvalite práce tých, čo fušujú do mnohých profesií.
„Záleží však na intenzite zážitku, hĺbke záujmu, technických zručnostiach, usilovnosti či sústavnosti, od čoho závisí i najväčší talent, lebo bez nich by ostal iba divým kvetom,“ spomína zároveň v jednej zo svojich kníh.
