Tento rok je rokom hviezd, rokom autorského filmu i rokom nových filmových teritórií, hovorí o festivale v Cannes Thierry Frémaux, jeho vedúca osobnosť. Znamená to všeličo, ale pre slovenský film nič. Najväčší filmový festival (začína sa v stredu) preň zostáva stále nedobytný, stále sa neobjavil filmár, ktorého by v Cannes vybrali do hlavnej súťaže.
Ignorujú nás Francúzi? Alebo majú niečo proti nám? Také dramatické to nebude. Len sme zrejme doteraz nesplnili niektoré základné podmienky na to, aby nás do veľkého sveta prijali. Tu sú dôvody:
1. Sme nudná krajina
Francúzi sú ochotní objavovať nové kinematografie, ale niečo za to chcú. Spolu so zaujímavým režisérom musí prísť aj zaujímavá téma. Taká, ktorá by v sebe niesla spoločenský alebo politický tón, nech je o čom hovoriť. To sa darí napĺňať najmä tým tvorcom, čo sa narodili v krajine, kde sa niečo deje. Zasiahla ju vojna, prechádza transformáciou, utláčaní ľudia v nej bojujú o svoje práva alebo je naopak, mimoriadne progresívna.
Slovensko je pre festival evidentne nudná krajina.
Rumunom to ide, nám nie. V roku 2008 v Cannes zvíťazil film 4 mesiace, 3 týždne, 2 dni. (zdroj: OUTNOW)2. Chýbajú nám diplomatické styky
Festival v Cannes, to je niekoľko paralelných svetov. Jeden z nich je ten oficiálny: premiéry, červené koberce, tlačové konferencie, prípadne škandály, ktorým sa v super koncentrovanom tvorivom prostredí nedá vyhnúť. Ten druhý tvoria súkromné obedy, večere, večierky, všetko, kde sa filmový svet rozpráva, vtipkuje medzi sebou a zároveň uzatvára vážne dohody.
Je dôležité, s kým sa vedenie festivalu a jeho dramaturgovia poznajú osobne. Keď sa s našimi filmármi alebo tými, čo náš film zastupujú na diplomatickej úrovni, nikdy nestretli, máme problém. Cannes je politika aj vysoká diplomacia.
