Mia madre je film o tom, ako zdanlivo dospelí, zrelí ľudia strácajú pôdu pod nohami, keď ich rodičia odchádzajú.
Na talianskeho režiséra Nanniho Morettiho sotva niekto príde do kina náhodou. Tí, čo prídu, vždy netrpezlivo čakajú na každý jeho ďalší film. V tom najnovšom Mia madre reaguje na smrť matky, uznávanej odborníčky na latinčinu.
Azda aby získal potrebný odstup alebo aby sa nemusel vystavovať komplikáciám spojeným s hraním hlavnej postavy vo vlastnej réžii, zvolil Moretti zaujímavú zámenu. Jeho alter egom je egocentrická, nevyrovnaná filmová režisérka Margerita (Margherita Buy), kým on sám stvárnil jej submisívneho brata Giovanniho. Umožňuje mu to vypovedať nepríjemné pravdy o sebe i súčasnom svete bez pachuti pokrytectva s plnou silou bezprostrednej úprimnosti.

Čo spôsobí náladový herec
Mia madre je film o zomieraní matky. O tom, ako zdanlivo dospelí, zrelí ľudia strácajú pôdu pod nohami, keď ich rodičia odchádzajú. Spolu s telesným a duševným úpad-kom mamy, intelektuálky Ady, stráca aj Margerita istotu i odvahu tvoriť a žiť.
Popri krehkom intímnom príbehu Ady a jej detí rozpráva režisér aj o Margeritinom profesionálnom živote. Režisérka, preslávená sociálnymi a politickými témami, si do hlavnej roly nového filmu vybrala americkú hviezdu Barryho Hugginsa. Náladový herec výstredným správaním, hviezdnymi manierami, ale aj psychickými problémami úspešne rozvracia celý projekt. Stáva sa katalyzátorom Margeritinho prerodu.
Režisérka stráca sebaistotu, podlieha pochybnostiam a depresiám v súkromí i v práci. Viacero snových, symbolických, ale i celkom reálnych scén priamo poukazuje na ikonický Felliniho film Osem a pol.

Neľútostné zrkadlo smrti
Parafráza vsadená do súčasných reálií sa občas mení na paródiu. Nie však s cieľom posmievať sa, ale odhaliť absurdnosť doby: ak sa Felliniho režisér v tvorivej kríze Guido pred polstoročím oddával v mondénnom prostredí románikom, erotickým predstavám a vznešeným diskusiám, Margerita musí v súčasnom Ríme riešiť celkom prízemné problémy.
Smrť matky sa pre ňu stáva zrkadlom, v ktorom s neľútostnou presnosťou vidí samu seba takú, aká naozaj je, bez ilúzií a sebaklamov.
Ako má žiť ďalej človek, ktorý sa dozvie o sebe pravdu? Odkiaľ má vziať novú istotu a odhodlanie? O tom rozpráva Nanni Moretti so sebe vlastnou výstižnosťou, presnosťou a zároveň citlivosťou v novom filme Mia madre. Ticho, smutne, no predsa nástojčivo.