CANNES. Na to, že filmy nakrúca len preto, aby v pracovnom zaneprázdnení zabudol na smrť, urobil Woody Allen slušnú kariéru. Štyridsaťsedem filmov, aspoň jeden ročne. A skoro každý rok pozvanie na festival v Cannes.
Nikomu sa to ešte nezunovalo, zdá sa. Čo nové nakrútil, pomaly prestáva byť dôležité, publikum sa teší, že sa na dve hodiny zabaví – vážne tóny, ktoré sú pod maskou komédie skryté, mu príliš radosť nepokazia. Je na tom rovnako, ako sám režisér. S Woodym Allenom sa naozaj zabúda na ľudskú smrteľnosť.
Rozhodnúť sa, to je problém
V Cannes sa tento rok rozhodli, že s jeho filmom Café Society festival otvoria. A teda, že premietnu príbeh Bobbyho, mladého rodáka z Bronxu, ktorý v 30. rokoch minulého storočia prišiel do Hollywoodu a očakával, že mu tam vplyvný strýko Phil zabezpečí prácu. S Jessem Eisenbergom, Stevom Carellom a Krirsten Stewartovou v hlavných úlohách.
Woody Allen sa pred novinármi ukázal ako vždy neformálne, v obyčajnej košeli a svetri. A ako vždy, nevyzeral veľmi šťastne, ale ochotne hovoril o tom, ako žije a pracuje. Jeho účasť na francúzskom filmovom festivale treba vnímať s vďačnosťou, pretože neznáša opúšťať New York, neznáša lietať a dobre neznáša ani časový posun. Trvá mu vraj šesť mesiacov, kým sa z jedného dostane.
Ako ho sem dostali, to je už zrejme vecou tradičných kontaktov a komunikačných ciest. Cez mail sa s organizátormi určite nedohadoval, ale aj teraz, v roku 2016, potvrdil, že v živote ešte žiadny neposlal.
S filmom Café Society potvrdil to, čo už svojim divákom nahovára roky. Človek je ako dieťa, je jedno koľko rokov má a neexistuje azda nič, čo by mu pomohlo prijímať veci s pokojom. V jednoduchších veciach sa nevie rozhodnúť, a o tých dôležitých rozhoduje so zbytočným chvatom. V romantickom živote sa to prejavuje najviac.
Kto je tu najlepší
Boli časy, keď Woody Allen túžil najmä po tom, aby kino rozosmial a ironizoval pri tom filmové umenie samotné. Vyvrcholilo to filmom Hollywood Ending z roku 2002, kde hral režiséra, ktorý dokázal nakrútiť film aj poslepiačky, bez toho, že by si niekto všimol, že je hendikepovaný. Američanom sa síce zdalo dielo slepca podozrivé, ale Francúzi ho vyhlásili za vrchol umenia.
Neskôr sa do jeho príbehov začali dostávať aj smutné a melancholické tóny, niečo akoby v ňom nežne dozrelo – nestačí to však na to, aby riskoval aj v súťaži o Zlatú palmu. Pretože v tom nevidí význam. „Porota si vyberie jeden film a vyhlási ho za ten najlepší. Mne sa však bude zdať veľmi nudný,“ vysvetľoval v Cannes. „Potom zas niekto iný povie, že ten môj bol najnudnejší, a niekto zas zaprotestuje, že môj bol najlepší. Umenie je subjektívna vec.“
Šesť dielov a dosť
So svojimi kolegami sa neporovnáva ani on sám, vraví, že vo voľnom čase si radšej pozrie basketbal ako nejaký film. Vývoj filmového umenia ho však zaujíma, a aj sa na ňom ešte zúčastňuje. Je prvým režisérom, čo nakrútil seriál pre Amazon. Už je takmer úplne hotový, hlavnú úlohu v ňom bude mať Miley Cyrus – a on. Rodinné príbehy z americkej domácnosti ešte nedostali meno, Woody Allen si je zatiaľ istý len v tom, že nimi nebude chcieť konkurovať dlhým seriálom, ku ktorým sa tvorcovia vracajú niekoľko sezón.
On tomu svojmu veľkú životnosť nesľubuje. Bude mať len šesť častí, hovorí a dovidenia.
