Dvadsaťosem rokov, dva mesiace a devätnásť dní – toľko prežil Robinson Crusoe – geniálny výtvor Daniela Defoea na takmer pustom ostrove. Žiadna iná kniha nemala v 19. storočí viac vydaní, viac prekladov a viac rôznych úprav.
Niet sa čo čudovať, ľudia v tom čase ešte nepočuli o nikom, kto by prežil vysadenie či stroskotanie na kúsku pevniny, ktorá zázračne vyvrie v nekonečnom oceáne. Nikto nemal za sebou taký obdivuhodný test zvládania samoty. Robinson inšpirovaný reálnym príbehom škótskeho námorníka bol prvý. A nielen v tomto.
Akoby to bolo naozaj
Školáci sa učia, že Defoe svojou knihou položil základy románu ako žánru, medzi prvými sa podujal objavovať základy literárnej fikcie. Nesporne vedel vytvoriť pre čitateľa zdanie reality tak, akoby bol jej očitým svedkom.
Dielo nemá ani príbeh, ani konflikt podľa súčasných literárnych príručiek. To, čo knihu odlišuje od literatúry napísanej pred ním aj po ňom je absolútna fascinácia detailným opisom drobností života. Aj svoje postavy modeluje takmer po milimetroch.
„Bol to pôvabný, pekný človek, dokonale a dobre stavaný, rovných mocných údov, nie však zavalitý, ale vysoký a pekne urastený. Tvár mal veľmi peknú, dobrácku, nie divošskú, ale zračilo sa v nej čosi veľmi mužné, so všetkou príjemnosťou a mäkkosťou Európana, najmä keď sa usmieval,“ píše napríklad o Piatkovi.
