Daniel Blake je po prvom infarkte a možno aj tesne pred druhým. Vrátil sa z nemocnice a s pomocou mladej medicínskej asistentky vyplňuje formulár o svojom novom zdravotnom stave. Na porazenie. Keď ho úradníci vyhodnotia, povedia, že ešte nie je spôsobilý pracovať, a že zároveň nemá právo ani na invalidný dôchodok, pretože až tak zle na tom nie je.
Narodil sa vo Veľkej Británii,takže by mal ťažiť s presláveného, sociálneho zdravotníckeho systému. No stačí pár telefonátov a návštev na úrade práce a pochopí, že to sa asi ešte spájalo s inou dobou. Dnes je všetko inak a jeho čaká nekonečný zápas. Najprv o pár libier, potom o slušný prístup, a nakoniec o vlastnú dôstojnosť.
Ken Loach v Cannes. (zdroj: TASR/AP)Nová Hlava 22
Daniel Blake je hrdina, pri ktorom netreba veľmi hádať, kto ho na scénu priviedol. Anglický režisér Ken Loach sa nikdy netváril, že jeho filmy sú nepolitické a aj tentoraz prišiel do Cannes súťažiť s filmom, v ktorom sa zastal robotníckej triedy. Nahnevaný a rozrušený z toho, v akej situácii sa ocitla.
,,Nemôžem počúvať, keď sa hovorí, že ľudia sú nezamestnaní vlastnou vinou. Nechápem, prečo sa ignoruje a prehliada, že nezamestnanosť je masívnym javom v celej Európe," hovoril pred festivalovými novinármi. ,,Ovládla nás krutosť, krutosť v prístupe k iným ľuďom a krutosť v spôsobe, ako nám niekto organizuje život. V úradoch dokonca pribudli špecialisti, ktorí majú na starosti prevenciu pred samovraždami. Čo znamená, že úrady si všimli, kam táto situácia ľudí privádza. Nič s tým však nerobia."
Ken Loach chcel odvrátiť trend, že ľudia strácajú pred sociálnymi zákonmi svoju tvár a že sa stávajú číslami. Jeho hrdina kričí, že je človek, občan, kamarát, sused, nápomocný a pre niekoho potrebný muž, a jeho film sa preto volá I, Daniel Blake. Ja, Daniel Blake. V centre má donquijotský boj s úradníckou Hlavou 22 a tiež prechod od jedného typu sveta k druhému.
Životopis sa už nepíše rukou
Daniel Blake patrí k tomu starému - doma má ešte odložený magnetofón a deväťdesiatminútové kazety - a nechápe ten nový. Respektíve, nechápe jeho výhody a význam. Životopis si píše rukou, roznáša ho osobne a nechce sa mu veriť, že mu potom pani na úrade práce neverí, že vyvinul úsilie a uchádzal sa o prácu. Ktorú aj tak nemôže dostať, pretože mu to lekári zakázali.
Aj človek, ktorého úrady odpísali, má kamarátov, ktorí ho potrebujú. (zdroj: FDC)Loach si zvolil prostú formu, pretože žiadnu inú už silný príbeh nepotreboval, dbal vraj len na to, aby našiel správny tón. Vyváženosť medzi smútkom, bezmocnosťou, mizériou, kamarátstvom, vrelosťou a vtipom. Úvodné titulky dokonca sprevádza podobný humor, akým nedávno rozžiaril svoju komédiu Anjelský podiel. ,,Filmári, ktorí o chudobných ľuďoch nakrúcajú drásajúce filmy, nepochopili nič," hovorí.
Na festival v Cannes prišiel Ken Loach pár týždňov predtým, ako sa v Británii bude rozhodovať o Brexite. On zrejme bude hlasovať proti vystúpeniu krajiny z Európskej únie, hoci hovorí, že to vôbec nie je jednoznačná voľba. ,,Európska únia je projekt neoliberálov. Našich ľudí trápi všemožnými reguláciami a obmedzeniami," hovorí. ,,No keby sme z nej vystúpili, pravdepodobne by sme otvorili cestu extrémnej pravici. Čo si teda vybrať? Najlepšie bude asi zostať v Únii, a zároveň sa snažiť o vytvorenie celoeurópskeho ľavicového hnutia. Treba si dávať pozor, toto je veľmi nebezpečná chvíľa."
