CANNES. Len jediná žena zatiaľ získala Zlatú palmu na festivale v Cannes. Počas jeho šesťdesiatosem ročnej histórie sa do záznamov dostalo iba meno novozélandskej režisérky Jane Campionovej, keď sem v roku 1993 prišla s Pianom.
Štatistiku teraz možno jemne vylepší Angličanka Andrea Arnold so svojou roadmovie American Honey.
Andrea Arnold v Cannes (druhá sprava). Vedľa stojí Shia LaBeouf, druhá zľava herečka v hlavnej úlohe Sasha Lane. (zdroj: TASR/AP)Šéf festivalu Thierry Frémaux už niekoľko rokov hovorí, že on za takúto hroznú štatistiku nemôže. "Film vyberáme podľa kvality, nie podľa kvót," tvrdí, a hlavná súťaž len odzrkadľuje to, že ženy režisérky prosto nakrúcajú menej – pretože na svoje filmy dostávajú menej peňazí.
V Cannes sa však predsa len za hrozné čísla hanbia a tak aspoň organizujú debaty Women in Motion, kde sa o postavení žien vo filmovom biznise hovorí.
Jodie Foster, ktorá v Cannes predstavila film Money Monster, povedala, že istý progres cítiť v televízii, pri kinofilmoch vraj ešte stále platí, že producenti neradi zverujú svoje peniaze ženám.
V nezávislom prostredí to ako tak ide, Hollywood si problém udržal.
American Honey. (zdroj: FDC)
Andrea Arnold získala Cenu poroty v roku 2009 za film Fish Tank. (zdroj: FDC)Keri Putnam zo Sundance Film Institute (v roku 1981 ho založil Robert Redford, keď sám z hollywoodskeho star-systému utekal) zas povedala, že ani festival Sundance, ktorý bol pre nezávislé filmy nadizajnovaný, nemá lepšie čísla. S celovečerným filmom sa naň ročne hlási len 17 percent žien.
V Cannes sa do súťaže väčšinou dostane jedna žena, menší škandál bol v roku 2010, keď v nej nebola žiadna. Tento rok sú v nej tri, okrem Andrey Arnold aj Francúzska Nicole Garcia a Nemka Maren Ade.
Ak však jedna z nich nakoniec zvíťazí a vzduch mierne prečistí, nebude to tým, že sa niekto pokúsil aplikovať pozitívnu diskrimináciu.
Ten, kto sa zaoberá team buildingom a coachingom, stráca čas Čítajte Šance má najmä Ade a Arnold. Prvá vo filme Toni Erdmann hovorila o vzťahu medzi otcom a jeho workoholickou dcérou, druhá nakrútila úžasný príbeh o dievčati, ktorá s bandou postpubertálnych mladíkov precestuje kus Ameriky, spozná rôzne typy ľudí a spoločenských vrstiev, pochopí, ako sa v jej krajine žije - a pritom dospeje.
Oba ich filmy patria k tomu najlepšiemu, čo sa zatiaľ na festivale v Cannes premietlo.
