CANNES. Pedro Almodóvar hovorí, že sa nerád necháva vtiahnuť do debaty o vine a treste. Verí však aj na vinu, aj na trest, aj na osudovosť. „Nemusíme urobiť nič špeciálne zlé, a predsa nás život trestá. Tvrdo trestá,“ povedal pred novinármi v Cannes, keď sa v súťaži premietol jeho film Julieta.
Je to klasická Almodovárovská melodráma so silným prvkom tajomstva a napätia. Julieta v nej príde o manžela, ktorý mal nehodu na mori, a o niekoľko rokov neskôr s ňou všetky kontakty popretŕha aj dcéra, ktorá ju obviňuje z toho, že otec vyplával na nočné more, pretože sa s Julietou pohádal.
Námet na takýto film našiel v knihe Runaway od držiteľky Nobelovej ceny Alice Munroovej, páčilo sa mu, že ju umiestnila do vlaku – o čom on vždy sníval, a zároveň k nej cítil blízkosť tým, že je ženou v domácnosti. „Lebo aj ja som taká žena v domácnosti,“ hovorí. „Munro píše skoro výhradne o rodine a mňa fascinuje, že keď jej knihu dočítam, viem menej, ako som vedel na začiatku.“

Som syn technicoloru
Pôvodne si myslel, že sa pustí do experimentu a že tento film nakrúti v New Yorku a v angličtine. Uvedomil si však, že by radšej nakrútil príbeh o Španielke, zvyknutej na to, že s ňou deti zostávajú v kontakte, aj keď vyrastú. Nie o Američanke, ktorá od začiatku počíta s tým, že jej deti utečú, hneď, ako budú dospelé.
Zostal pritom aj pri svojich obľúbených sýtych farbách, výraznej červenej, žltej, modrej, oranžovej, čo v Cannes vysvetlil starou záľubou. „Pochopte, som synom technicoloru. Jeho obraz ma očaril v detstve a nikdy viac ma nepustil. A som tiež synom pop-artu, formovala ma estetika 70. rokoch.“
Predsa však k jednej radikálnej zmene pristúpil – Julieta je iný typ hrdinky, ako doteraz prinášal na scénu. „Nemá nadľudské schopnosti bojovať s problémami, nie je výnimočne silná,“ hovorí. „Je slabá, krehká, po ulici chodí ako zombie.“ V rozličných etapách ju hrajú dve rozličné herečky, nie však preto, že by si to príbeh nevyhnutne vyžadoval. Julieta počas jeho filmu až tak nezostarne, no veľmi ju zmení prechod zo šťastného obdobia do nešťastného.


Chýba mi mladosť
„Hľadajte ma vo všetkých postavách, ktoré ste kedy v mojich filmoch videli. Podobajú sa mi, aj v dobrom aj v zlom,“ hovorí. „No postava Juliety je špeciálna tým, že najviac vystihuje to, čo v tejto fáze života prežívam.“
Tak ako ony nemali nikdy problém prejaviť svoje city, ani Pedro Almodóvar nemá problém hovoriť o sebe úprimne.
Vraj na neho silno dolieha plynutie času. „Niežeby som už bol taký starý, alebo nostalgický, predsa mi však chýba mladosť a chýbajú mi aj slobodné osemdesiate roky, keď som mladý bol,“ hovorí. „Ak by som mal použiť slová Philipa Rotha, tak poviem: Staroba nie je choroba. Staroba nie je boj. Je to masaker.“
O Zlatú palmu súťaží po piaty raz. Nevyhýba sa jej, hoci by to tu mal pokojnejšie, keby sem prišiel nesúťažne ako Steven Spielberg a Wody Allen. „Nemám taký talent ako oni, to po prvé,“ vraví. „A po druhé, mne vyhovuje, keď mám film v súťaži. Je to vzrušujúcejšie, dostanem kritiky a aj väčšiu pozornosť.“