CANNES. Aký je rozdiel medzi hlavnou súťažou a súťažnou sekciou Istý pohľad, nevie šéf festivalu v Cannes Thierry Frémaux celkom dobre vysvetliť. Po tej prvej túži každý veľmi, po tej druhej už menej, napriek tomu sa rok čo rok snaží predstavovať ich tak, aby vyzerali rovnocenne. A rok čo rok má na to inú teóriu.
„Istý pohľad je vlastným proti-výberom hlavnej súťaže,“ hovorí najnovšie, a keďže tomu nikto nerozumie, nikto ani nemôže nesúhlasiť.
Chyba sa zistí neskôr
Takáto definícia je zrejme cestou, ako režisérovi jemne povedať, že jeho dielo nie je také dobré, aby sa mohlo uchádzať o Zlatú palmu. Alebo, že nespĺňa bájne kritériá, ktoré sa zatiaľ nikomu nepodarilo pomenovať. No možno je to aj iné pomenovanie pre festivalové kvóty, keďže v hlavnej súťaži treba zachovať zdravý pomer medzi slávnymi menami a tými neznámymi a medzi veľkými kinematografiami a tými malými. Čo sa nezmestí, to musí ísť vedľa, vyprevadené peknými slovami.

Výsledkom však je, že filmy v hlavnej súťaži majú väčšiu pozornosť, ich štáb si užíva výstup po červenom koberci a veľkolepú premiéru a prípadná Zlatá palma ich so zvučným menom pošle do sveta.
Či sa dramaturgovia rozhodli správne, ktorému filmu takú výsadu prisúdiť, sa zakaždým ukáže až počas festivalu. Keď sa film premietne v obrovskej sále s najlepším zvukom na svete (to o nej hovoria všetci filmári, nielen Francúzi) a keď vo vzduchu cítiť reakciu dvojtisícového publika.

Komu to treba vysvetliť
Nedávno Thierry Frémaux napríklad verejne oľutoval, že bol zbabelý zaradiť do hlavnej súťaže komédiu Stephena Frearsa Tamara Drew. Zdala sa mu príliš pochabá na to, aby sa brala vážne. Pred dvomi rokmi zas bolo zrejmé, že švédsky film Vyššia moc o spoločenskej role mužov v modernom svete alebo maďarský Biely boh o spoločenskej hierarchizácii by s prehľadom prevýšili mnohé filmy v hlavnej súťaži, keby ich tam niekto pustil.

Publiku to festival v Cannes nemusí ani tak veľmi vysvetľovať. Iste to má ťažšie vtedy, ak to má potom nejako ospravedlniť pred dotknutým filmárom. Tento rok ho môže trápiť prípad Matta Rossa, pôvodne herca, teraz už aj druhýkrát režiséra. Film Captain Fantastic, v ktorom vytvoril portrét rodiny, odmietajúcej všetky spoločenské pravidlá, patrí medzi filmársky aj emočne najzrelejšie. Výborný je aj herecký výkon Vigga Mortensena, ktorý hrá vdovca a nekonvenčného otca šiestich detí.
Že Matt Ross nedostal šancu byť v hlavnej súťaži, sa môže zdať neférové. Možno to však raz Thierry Frémaux vysvetlí.