Keď sa ocitnete v piatok večer v podzemnom klube obklopení blikajúcim osvetlením, je celkom ťažké sústrediť sa hudbu samotnú. Dlážka sa trasie od neprimeranej hlasitosti a počas tanca do vás vrážajú susedia s prázdnym pohľadom v očiach.
Neplatí to, samozrejme, pre všetky kluby a umelcov, no elektronická tanečná hudba (v anglickej skratke EDM) zvykne byť vo všeobecnosti spájaná s drogami a s túžbou si cez víkend „uraziť dekel“, zabaviť sa s kamošmi a jednoducho uniknúť z reality.
Americké médiá pred dvoma rokmi o tomto probléme písali, keď na festivale tanečnej hudby Electronic Zoo umreli dvaja návštevníci po užití extázy. Ako sa proti tomuto druhu kultúry dá bojovať?
Reaguje na náš život
„Tanečná hudba nemusí byť len únikom. Je bežné, že funguje jednorazovo. Zabavíte sa na ňu v jednom konkrétnom okamihu, v klube, ale keď prídete domov, už si ju znova nepustíte,“ hovorí pre SME Felix Martin z britskej kapely Hot Chip.
Práve tá sa roky snaží svojimi tanečnými skladbami pritiahnuť pozornosť poslucháčov počas šiestich albumov späť na jednotlivé rytmy a tóny, dokonca v nej rozoberá aj náročnejšie témy: vzťahy, rodinu, vieru, jedna rozoberá aj strach z terorizmu. Cez víkend budete môcť počuť ich hity na trnavskom festivale Lovely Experience.
„Snažíme sa jednoducho robiť hudbu, ktorá reaguje na naše životy a konkrétne situácie, ktoré nás ovplyvňujú. K tomu patria aj tieto problémy, na druhej strane sa však nikomu nesnažíme hovoriť, ako by mal žiť,“ vysvetľuje Martin.
Diskotéky pre sociálne vylúčených
Jedným z dôvodov, prečo nám zmysel hudby v klube uniká, môže byť priveľa vizuálnych vnemov počas vystúpení. Hot Chip to robia inak: „Na pódium sa skôr snažíme priniesť mnoho nástrojov a mnoho vystupujúcich,“ dodáva Martin.
Nie vždy totiž diskotéky boli miestom úniku od skutočnosti. Hot Chip raz napríklad zremixovali skladbu od pioniera diskotékovej hudby osemdesiatych rokov, Američana Arthura Russella. V jeho časoch diskotéky vyzerali inak.
Ďalší z členov Hot Chip Joe Goddard o tom hovoril v rozhovore pre New Musical Express:
„Vtedy bola diskotéka niečím, čo zjednocovalo skupiny ľudí vyčlenených zo spoločenského života. Chceli len nejaké miesto, kde by sa v tých časoch cítili slobodne.“
Zároveň však Felix Martin dodáva, že stále na svete môžeme nájsť aj kluby, ktoré si zachovali pozitívneho ducha: „Niekedy je ťažké prehliadnuť všetky problémy tanečných priestorov, no keď budete hľadať pozorne, dopracujete sa aj k dobrej hudbe a ľuďom.“
