CANNES. Iggy Pop mal veľmi múdrych rodičov, a to je možno dôvod, prečo je dnes na festivale v Cannes. Prišiel ako žijúca rocková legenda a zároveň muž, ktorý ako hudobný pamätník vystupuje vo filme Jima Jarmuscha Gimme Danger - a rozpráva v ňom o svojej skupine Stooges, z ktorej už dnes nažive zostal iba on. "
Dlho som svojich múdrych rodičov nepočúval, ale prišli časy, keď som začal," hovorí. "Prestal som brať drogy, spomalil som a chodím skôr do postele."
Že film o Stooges nakrútil práve Jarmusch, je celkom prirodzené. Americký režisér pri dospievaní počúval práve ich hudbu (a nie Beatles ako jeho sestra) a s hudbou všeobecne pracuje tak originálne, že bez nej by jeho filmy boli iba polovičné. Spomeňme Mŕtveho muža s Johnnym Deppom, ku ktorému zložil unikátny soundrack Neil Young, alebo mimoriadne živý film Rok koňa, kde Young vystupuje aj so svojou kapelou Crazy Horse.

Ako faraón
Gimme Danger je trochu iná kategória. Nie je to dráma, nie je to koncertný film, ani dokument - možno sa trochu podobá na filmovú esej, hovorí Jarmusch. Zámer bol však jasne definovaný: Bude to ľúbostný list. "Film by mal zmysel, keby sa priblížil k tomu, aká bola hudba Stooges," hovorí. "Divoká, vtipná, plná emócií, silná, chaotická."
V titulkoch sa nepíše, že vo filme vystupuje Iggy Pop, ale: Jim Osterberg ako Iggy Pop. To je jeho civilné meno a on sám hovorí, že to, čo vidíme, je možno Iggy Pop, ale všetko, čo hovorí, má pod kontrolou Jim Osterberg. Od Jarmuscha prijal úlohu rozprávača, ktorý sa na históriu kapely a zároveň históriu hudby pozerá zo zdravého odstupu, vysvetľuje ju a niekedy sa na nej aj smeje.

Spomenul, že ho v historických filmoch zaujalo, že faraóni chodili takmer nahí a teda preto ani on nenosil košeľu. Povedal, že psí obojok začal nosiť preto, lebo cez cestu ich štúdia otvorili chovateľský obchod a vravel, že s kapelou žili ako komunisti, ktorí mali spoločný dom a rovnaký podiel na ziskoch. Pomenoval pritom všetky zásadné hudobné rozhodnutia, ktoré pomohli kapelu odlíšiť od iných, a tiež aj zásadu zostať nepolitickí, napríklad v čase vojny vo Vietname. Čo z nich paradoxne, urobilo hudobníkov s nezanedbateľným politickým vplyvom.
S fotografickým materiálom veľmi pomôcť nemohol, pretože patrí k tým, čo veci vyhadzujú. Poskytnúť vraj mohol len fotky svojich rodičov. "Obvolal som však známych, ktorí si fotografie ponechali. Vravel som im: Hľadaj, hľadaj! Spomeň si aj na drogových dílerov, aj na všetkých tých čudáckych fanúšikov, aj oni niečo môžu mať."

Ešte je cool
Vo filme je ešte zaznamenané, ako Iggy Pop číta svoj prejav pri uvádzaní Stooges do Rock ´n´ rollovej siene slávy. Najčastejšie v ňom znelo slovo "cool", pretože to bola oslava všetkého, čo je cool. Vtedy ešte pri ňom stál bubeník Scott Ashetton, ktorý zomrel v roku 2014, päť rokov po smrti brata Rona, gitaristu. Posledný zakladajúci člen Dave Alexander zomrel už v roku 1975.
V marci Iggy Pop vydal sólo album Post Pop Depression. V Cannes povedal, že už si nie je istý, či rock ´n´ roll má pre spoločnosť taký význam ako kedysi a spomenul, ako ho nedávno na pláži zastavil asi dvadsať ročný Srb. "Povedal mi, že je veľkým fanúšikom techna a elektra, ale že vraj ani rock ´n´ roll nie je zlý. Čo som mal povedať? Poslať ho do kelu?"
Festivalovú premiéru absolvoval, ako inak, úplne cool a najviac sa smial, keď dostal otázku, ako by mala vyzerať budúcnosť ľudstva. "Budúcnosť podľa Iggyho Popa? Žiť s väčšou láskou,“ povedal.