Šéfdirigent Slovenskej filharmónie: Odísť je bežné, zostať dlho smutné

Emmanuel Villaume sa po siedmich rokoch lúči. Bude sa však na Slovensko pravidelne vracať, záleží mu na vzťahoch

Emmanuel Villaume (52), rodák z Francúzska, vyštudoval hudbu na štrasburskom konzervatóriu, na Khâgne a na parížskej Sorbonne, kde absolvoval aj štúdium literatúry, filozofie a muzikológie. Odkedy ho ako 21-ročného vymenovali za dramaturga štrasburskej opery, pracoval po celom svete. V súčasnosti je hudobným riaditeľom opery v texaskom Dallase a od vlani aj hudobným riaditeľom a šéfdirigentom Pražskej komornej filharmónie.(Zdroj: FOTO SME - GABRIEL KUCHTA)

Je lepšie odísť, keď sa ľudia pýtajú, prečo odchádzate tak skoro, než keby hovorili – mal odísť už dávnejšie. Šéfdirigent Slovenskej filharmónie EMMANUEL VILLAUME tvrdí, že ideálne je zostať ešte kratšie než sedem rokov. Krátko pred poslednými koncertmi, z ktorých jeden sa koná práve dnes, sa s denníkom SME porozprával o živote hudobníka kočujúceho medzi dvoma svetadielmi.

Čo ste od pobytu v Bratislave očakávali?

„Chcel som robiť hudbu v prostredí, kde je hudba prioritou, a s ľuďmi, ktorí chcú robiť hudbu so mnou. To sa absolútne naplnilo, s orchestrom aj so zborom.“ 

Kedy treba odísť?

„Je to podobné ako u politikov: na vedenie padne po čase únava alebo ľudia začnú byť po čase unavení z vedenia. Hovorievam, že šéf umeleckej inštitúcie by nemal zostávať pridlho. Pre umelecký pokrok je dôležitá obnova, nová krv, nové nápady. Existuje niekoľko výnimiek, ale aj pre dirigenta ako Karajan boli posledné roky v berlínskej filharmónii už veľmi ťažké a smutné.“ 

Zmenilo vás pôsobenie u nás?

„Dnes som zrejme iným dirigentom než pred siedmimi rokmi. Jednou z vecí, ktoré som mal na zreteli, keď som bral post šéfdirigenta Slovenskej filharmónie, bolo rozšíriť svoj osobný repertoár a robiť s tunajšími ľuďmi prácu, ktorá nebude len prchavým flirtom, od ktorého by som odišiel k inému, ale hlbokou prácou počas niekoľkých rokov. Myslím, že sme to dosiahli. Príťažlivým faktorom bol pre mňa tunajší úžasný zbor. Budem sa sem vracať, máme rozrobené koncerty s výhľadom na niekoľko rokov a záleží mi na inštitúcii a na hráčoch a spevákoch.“ 

Aká je Slovenská filharmónia v porovnaní s telesami vo svete, kde pôsobíte?

„S niektorými problémami – napríklad s financovaním – zápasia asi všetky umelecké inštitúcie. Dallaská opera funguje prostredníctvom súkromných sponzorov, čo je možno ťažšie pre mňa, lebo s nimi musím komunikovať, ale má to svoje výhody oproti stavu, keď je teleso závislé od jediného zdroja financovania. Z tohto pohľadu som to mal jednoduchšie na Slovensku, navyše viesť symfonický orchester, akokoľvek to môže niekedy pôsobiť ťažko, je predsa len o niečo jednoduchšie ako operu. Zmena medzinárodných štandardov a jednoduchosť cestovania po svete momentálne vyvoláva otázky o ideálnej podobe operného ansámbla. Ide vlastne o jeho globálnu krízu.“

Čo ste k nám priniesli z hľadiska repertoáru?

„Je tu Mahlerov cyklus, ktorý bude pokračovať aj po mojom odchode a pri ktorom sme vždy priniesli nejaké obohatenie a v niečom sme sa zlepšili. Potom je tu francúzsky repertoár a okrem toho som rád pravidelne dirigoval aj Mozartove a Beethovenove diela, tie tvoria vždy základ.“

Spomínate si na intenzívny okamih na našom javisku?

„Mali sme pravidelne veľmi dobré koncerty. Často sme zažívali priam magické okamihy. Tými najintenzívnejšími sú asi Mahlerova Deviata, Daphnis et Chloé, La Mér. Plus práca so zborom.“

Ako vás ovplyvnilo obdobie počas rekonštrukcie Reduty?

„Určite nepatrilo medzi najšťastnejšie. Historická budova SND je skvelým miestom pre operu, ale problematickým pre nás. No vo finále nám poskytla príležitosť pracovať na určitých dielach, ktoré boli v Redute nedostupné, lebo SND má inú akustiku, suchšiu, takže obecenstvo počuje veci inak. Hudobníci sú zrazu „nahí“ a núti ich to riešiť záležitosti, ktoré v inej, menej rezonančnej, miestnosti môžu byť menej zreteľné.“ 

Čo teda priniesla rekonštrukcia?

„Pri rekonštrukcii vždy počujete kontroverzné názory, že akustika sa zmenila, že predtým to bolo lepšie a podobne. Podľa mňa bola rekonštrukcia už potrebná – Reduta vyzerá teraz úžasne, je oveľa príjemnejšia pre návštevníkov. Akustika sa skutočne zmenila, ale upravili sme si ju v rámci možností. Dnes je rozhodne jednou z najlepších v Európe.“

Čo vám bude po odchode najviac chýbať?

„Byť v Bratislave bolo príjemné. Mohol som sa sústrediť na hudbu a navyše v prostredí, kde bol tlak na mňa väčšinou len odo mňa samého. To je dosť zriedkavé, lebo napríklad v Dallase mám ako  jeden z riaditeľov celej opery so všetkou prácou, osobným nasadením vrátane zháňania financií, riadenia, plánovania veľkú zodpovednosť. V Bratislave sme si vybudovali vzťah, kde orchester poznával a chápal moje hudobné cítenie a moju osobnosť na základe niekoľkoročnej práce, a nie počas jedného týždňa. Práve toto mi bude chýbať. “

Aké bolo bratislavské publikum?

"Bolo a je veľmi vrúcne. Cítim, že ma poznajú a ja poznám ich: sú medzi nimi opakujúce sa tváre, s ktorými sa nerozprávame, ale usmejeme sa na seba. To je výhoda malej koncertnej siene, pričom orchester sa nebráni dať na program ani diela, ktoré sú nie práve konzervatívne a obecenstvo na to reaguje spontánne."

Cestujete po celom svete, kde sa cítite pohodlne ako doma a čo vyvoláva tento pocit?

„Technicky sú momentálne mojím domovom Paríž a Dallas, kde mám byt, a Kalifornia, kde mám dom. No prakticky tam nikdy nie som. Pocitovo som doma tam, kde sú moji priatelia a kde je dobrá hudba. V istých chvíľach však žiadny domov nemám a ten pocit býva dosť bolestný. Kedysi som mal vo zvyku brať si so sebou na cesty veľmi prestížnu, hrubú zbierku poézie, niečo ako bibliu, ktorú dal dokopy André Gide. Tá mi poskytovala pocit domova. Ale domovom môže byť aj prostredie, vôňa, gesto, nejaké emocionálne a duchovné spojenie. Možno aj jazyk – pre mňa angličtina a ešte viac francúzština. A cítim sa tiež doma pri Mahlerovi alebo Mozartovi, lebo mám pocit, že sme si blízki. Nechcem sa porovnávať s týmito velikánmi, ale každého z nich poznám z diel, z dôvtipu, z ich života. Mám pritom pocit dialógu s niekým, kto mi je dôverne blízky. To mi dáva pocit priateľstva, domova, “Heimat”. Domov je miesto, kde sa dáte dokopy, a mňa dáva dokopy hudba a títo ľudia." 

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Aký bude váš doplnkový dôchodok
  2. Vydanie denníka SME spolu s knihou Ľubomíra Feldeka
  3. Premýšľate nad kúpou last minute dovolenky v Egypte?
  4. Vaginálne mykózy – ako sa im brániť?
  5. Bolesti hlavy, brucha či únava? Môžu za to možno aj parazity!
  6. Neviete si vybrať správne miesto na dovolenku v Grécku?
  7. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  8. Jednoduchá mobilná tlač z vášho smartfónu, alebo tabletu?
  9. Vďaka úveru na rekonštrukciu môžete ušetriť tisícky EUR
  10. Zažite vašu vysnívanú dovolenku na Bali
  1. Aj zmrzlina podlieha trendom, mali ste už špenátovú?
  2. Prémiovosť slovenského trhu rastie, dovozová Metaxa je na čele
  3. Neseďte doma, cestujte z Košíc do sveta
  4. Vydanie denníka SME spolu s knihou Ľubomíra Feldeka
  5. Kŕčové žily: nepekné a nebezpečné
  6. Študenti obhajovali návrhy na využitie Pisztoryho paláca
  7. Turistický nosič pre malého dobrodruha?
  8. Kúpte si nehnuteľnosť v 5* luxusnom rezorte v zálive Sistiana
  9. Odmeny za diplomové práce na Stavebnej fakulte STU v Bratislave
  10. Zmluva o nájme pre ambasádu USA neoprávnene zaradená do programu
  1. Aký bude váš doplnkový dôchodok 10 523
  2. Bolesti hlavy, brucha či únava? Môžu za to možno aj parazity! 4 799
  3. Od 1. júla už prestanete chodiť na poštu! 4 754
  4. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a. 3 744
  5. Vaginálne mykózy – ako sa im brániť? 3 565
  6. Jarabinky Grande odštartovali predaj zaujímavými cenami bytov 3 246
  7. Neviete si vybrať správne miesto na dovolenku v Grécku? 3 183
  8. Premýšľate nad kúpou last minute dovolenky v Egypte? 3 163
  9. V Prešove sa dnes tankuje za euro. Aj prémiové palivá 2 564
  10. Neobvyklý objav, ktorý umožňuje zvládnuť angličtinu za 2 týždne 2 253

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Nacionalistický kňaz pomáha šíriť propagandu ĽSNS. Z peňazí Kaliňákovho rezortu

Ján Košiar, ktorý otvorene podporuje kotlebovcov, píše pre časopis Zväzu protikomunistického odboja.

KOMENTÁRE

Antifašisti ani antikomunisti to nepochopili

Neexistuje sloboda len pre jednu vybranú skupinu.

EKONOMIKA

Volkswagen: Odborári dostali to, čo sme im núkali pred štrajkom

Na jar ponúkal Volkswagen zvýšenie platov o 12 percent.

KULTÚRA

Po filme Špina zostáva pocit propagandy. Takto sa umenie nerobí

Tereza Nvotová svojím filmom vášnivo obžalúva. Lenže koho?

Neprehliadnite tiež

Ľubomír Feldek: Význam má hnutie, ktorému ide o život

Namiesto aliancie za rodinu by mala vzniknúť aliancia proti rodine, hovorí ĽUBOMÍR FELDEK.

Mandy Moore si v klietke medzi žralokmi siahla na hranicu síl

Americká herečka bola pri natáčaní filmu 47 metrov pod vodou aj osem hodín denne.

Po filme Špina zostáva pocit propagandy. Takto sa umenie nerobí

Tereza Nvotová svojím filmom vášnivo obžalúva. Lenže koho?

Je obdobie postpravdy. Príbehy z druhej svetovej vojny varujú

Denník Anny Frankovej ovládol divadlá uplynulej sezóny, ukázal to aj festival Dotyky a spojenia.