CANNES. Keď sa v Cannes odovzdávajú ceny v sekcii Istý pohľad, väčšinou to vôbec nevyzerá na to najväčší a najnablýskanejší filmový festival na svete. Ani tento rok. To, čo sa dialo v sále a na pódiu, skôr pripomínalo veselý spolok bláznov.
Keď Matta Rossa volali, aby si šiel prevziať cenu pre najlepšieho režiséra za film Captain Fantastic, nevedel sa odtrhnúť od herca Vigga Mortensena.
„Prosím ťa, poď so mnou, poď. Ja tam nejdem sám. Poď, prosím. Prosím!“ prehováral ho. Japonský režisér Fukada Kôji dostal za film Harmonium Cenu poroty a mal päťminútovú ďakovnú reč, hoci jeho japonský prekladateľ iba tlmočil: „Je vystresovaný, takže nevie, čo má povedať.“
A publikum plakalo od smiechu aj vtedy, keď porota vyhlásila za víťaza Ceny Istý pohľad Juha Kuosmanena, pretože vtedy hlasní Fíni premenili kino na športový štadión a na pódium isto vybehli aj takí, čo s oceneným režisérom nemali nič spoločné.
Víťazná výprava k filmu Najšťastnejší deň v živote Olliho Mäkiho. Režisér Juho Kuosmanen je druhý sprava. Jarkko Lahti v hlavnej úlohe stojí vľavo. (zdroj: FDC)Nevhodne sa zaľúbiť
„Všetci sme čierni a bieli,“ vysvetlila porota, prečo sa jej najviac páčil film Najšťastnejší deň v živote Olliho Mäkiho.
Stotožnila sa s čiernobielym príbehom boxera, ktorého manažéri donútili, aby vyzval majstra sveta pochádzajúceho z Ameriky, postaral sa tak o najväčšiu udalosť v histórii fínskeho športu a pritiahol do nenápadnej krajiny zahraničné médiá.
