Český výtvarník, ilustrátor, animátor, scenárista a režisér mal nezameniteľný rukopis. Vyznával rakúsko-uhorskú monarchiu a časy, keď sa starí ľudia tešili vážnosti
Keby sme tak v tejto chvíli mali poruke kúzelné slúchadlo, určite by sme doňho šepli: prosím vás, my by sme chceli, aby sa Adolf Born ešte vrátil späť a bol medzi nami v zdraví a veselosti.
Tak, ako to robili Mach a Šebestová z tretej bé v českej rozprávke, keď spolu s psím kamarátom Jonatánom robili kúzla, ktorými pomáhali slabším a trestali zloduchov. Vďaka kresbám vynikajúceho ilustrátora a animátora Adolfa Borna sme spoznali tieto príbehy z pera Miloša Macourka ako nadčasovú, česky v niečom typickú a pritom autorsky mimoriadne osobitú zábavu.


Neomylný zmysel pre vtip a karikatúru skutočnosti tak, ako ju dokážu milovať deti aj dospelí zároveň. Adolf Born vo veku 85 rokov v nedeľu ráno zomrel. Informoval o tom portál iDNES.CZ.
Vytvoril vyše šesťdesiat filmov, ilustroval takmer 380 knižiek, je autorom nezameniteľných grafických listov.
Adolf Born sa narodil v južných Čechách v meste České Velenice v rodine železničiara. Medzi jeho predkami však koluje aj maďarská krv - napokon, také fúzy, ako nosil on a ako ich kreslil svojim fičúrskym postavičkám, svoje gény nezaprú. Starý otec sa vo Viedni ako zámočník oženil s maďarskou kuchárkou a viacero Bornových príbuzných žije v Rakúsku dodnes. Možno aj preto v ňom stále driemal obdiv k Rakúsko-uhorskej monarchii, k vtedy žijúcej morálke, ktorá učila prejavovať úctu k starším. Sám sa ironicky nazýval za jedného z posledných žijúcich monarchistov. Ako chlapec si čítaval v dedových knihách, fascinovali ho ilustrácie Zdeňka Buriana či Luďka Marolda. Tak sa rozhodol stať výtvarníkom.
Počas vojny sa jeho rodina vrátila do Česka, kde vyštudoval výtvarnú výchovu na Pedagogickej fakulte Karlovej Univerzity, potom Vysokú umelecko-priemyselnú školu, kde sa v ateliéri karikaturistu Antonína Pelca venoval karikatúre a ilustrácii. Hneď po štúdiu sa ilustrácii, najmä tej humoristickej, začal intenzívne venovať a prejavil svojský štýl.

Adolf Born začal svoju kariéru v päťdesiatych rokoch. Spočiatku sa venoval drevorytu a linorytu. Ako karikaturista pôsobil najmä v 60. a 70. rokoch, v tom čase nazbieral viaceré medzinárodné ceny, v roku 1974 získal na svetovej výstave v Montreale ocenenie pre najlepšieho karikaturistu. Veľa cestoval do cudziny. Potom sa sústredil na ilustrácie kníh, ilustroval príbehy Charlesa Dickensa, E. A. Poea, bájky La Fontaine, diela Boženy Němcovej, stvárnil Dumasových Troch mušketierov, Defoeovho Robinsona Crusoea, famóznu podobu dal Lindgrenovej Pipi Dlhej Pančuche.
Venoval sa aj voľnej grafike, v jeho obrazoch objavujeme svojrázne postavičky, bizarné tvory, zvieratá, jeho štýl často charakterizovali karikatúry dobových výzorov - u pánov beťárske fúzy, dámam zase tupíroval "poschodové" účesy.
Patril medzi českú výtvarnícku elitu, doma aj vo svete mal desiatky výstav.
K filmu sa dostal v 60. rokoch, za najdôležitejšiu treba považovať jeho spoluprácu s vynikajúcim scenáristom Milošom Macourkom. Boli blízkymi priateľmi a po Macourkovej smrti sa už Born k filmovej tvorbe nevrátil. Spolu vytvorili nielen legendárnu dvojich Mach a Šebestová, ale aj večerníček o opici Žofke či kreslené titulky k filmom Jak utopit Doktora Mráčka aneb konec vodníků v Čechách či k známej sérii o Básnikoch.