Možno, že festival v Cannes nepriniesol žiadny revolučný čin. Neprevrátil naše predstavy o kinematografii, nenačrtol žiadnu radikálnu zmenu, ktorou by v budúcich rokoch mala prejsť. Hoci mal v súťaži dánskeho režiséra Nicolasa Windinga Refna, ktorý pre SME povedal, že on je filmovým Sex Pistols a že on ju vytrhne zo stojatých vôd.
Ukázalo sa, že festivalu sa znovu raz podarilo pozbierať skupinu mimoriadnych osob-ností. Nielen filmárskych, aj občianskych a spoločenských. Jedným z nich je Ken Loach, ktorý v nedeľu večer dostal Zlatú palmu za drámu I, Daniel Blake. Ja, Daniel Blake.
Na infarkt
Ken Loach stojí dlhé roky na strane tých, čo bojujú za svoju dôstojnosť a lepšie podmienky na život. Kedysi patril popri britskom filmovom undergrounde medzi tých najviditeľnejších, čo kritizovali Thatcherovej vládu, dnes zase nakrúca najmä preto, aby vyjadril svoj nesúhlas s neoliberálnou politikou Európskej únie. A aj keď sa vyjadrí k brexitu, celý svet ho cituje.
„Nemôžem počúvať, keď sa hovorí, že ľudia sú nezamestnaní vlastnou vinou. Nechápem, prečo sa ignoruje a prehliada, že nezamestnanosť je masívnym javom v celej Európe,“ hovoril v Cannes. „Ovláda nás krutosť, krutosť v prístupe k iným ľuďom a krutosť v spôsobe, ako nám niekto organizuje život. Na úradoch dokonca pribudli špecialisti, ktorí majú na starosť prevenciu pred samovraždami. Čo znamená, že úrady si všimli, kam táto situácia ľudí privádza. Nič s tým však nerobia.“
Jeho víťazný film Ja, Daniel Blake má za hrdinu práve takého človeka, ktorý by potreboval reálnu pomoc úradov, ale žiadnu nedostáva. Daniel Blake je muž tesne pred dôchodkom a tesne po prvom infarkte. Lekári mu vravia, že nie je spôsobilý pracovať, sociálni úradníci mu zas zamietajú pomoc pre práceneschopných, pretože až tak zle zas na tom nie je, a chcú od neho, aby doniesol potvrdenie, že sa uchádzal o prácu. Inak nedostane vôbec nič.
Daniel Blake je experimentom úradníckej Hlavy 22. Ken Loach sa vzbúril miesto neho. Síce ho vo filme ukázal ako obeť sociálnych zákonov, zároveň ho však predstavil ako človeka, ktorý je pre niekoho výborný kamarát, skvelý sused, skúsený robotník. Nie iba nejaké číslo.
Rebel Daniel Blake. (zdroj: FDC)
(zdroj: FDC)Treba protestovať
Pritom politicky motivované témy nie sú v Cannes podmienkou na to, aby okolo filmu vznikla spoločenská udalosť. Áno, publikum videlo filmy, ktoré reagovali na rasizmus v Spojených štátoch, korupciu v strednej Európe, drogový biznis ako jediný spôsob obživy v Ázii. Základom však je, že festival v Cannes pozýva odvážnych filmárov, ktorí otvorene rozprávajú aj o spoločnosti, aj o veľmi osobných veciach.
Preto je možné, že na záver znejú lepšie a živšie prejavy ako napríklad pri odovzdávaní Oscarov.
Ken Loach dostal Zlatú palmu už po druhý raz. Prvú mu dali v roku 2006 za drámu Vietor sa dvíha o írskom boji za nezávislosť. Medzitým prišiel aj s komédiami Looking For Eric a Anjelský podiel – obe boli veselou oslavou solidarity, ktorá človeka zachráni pred tým, aby sa stal a zostal lúzerom.
„Film má tradíciu protestu a ja dúfam, že si ju aj ponechá,“ vravel, keď už držal ocenenie v rukách. „Sme blízko k ére zúfalstva, ktoré nás privedie k extrémnej pravici. Musíme priniesť nádej! Iný svet je možný.“
