Williamovi Friedkinovi zazvonil tento mesiac telefón. Volali z Vatikánu. Rímska katolícka cirkev evidentne nezabudla, že americký režisér nakrútil v roku 1973 Vyháňača diabla a že z toho bola najprv veľká senzácia, a potom aj dva Oscary. Ponúkla mu, aby si prišiel znovu jedno vyháňanie diabla nakrútiť. Tentoraz oficiálne.
„Také vyháňanie ešte nikto nikdy nevidel ani nesnímal,“ povedal Friedkin na festivale v Cannes, kde viedol filmovú lekciu. „Videl som dych vyrážajúcu vec a sotva po nej zostanem rovnaký. Nehovorím o žiadnom kulte. Hovorím o vyháňaní diabla organizovanom Rímom.“
Jedna vec ho špeciálne šokovala. To, čo nakrútil vo Vatikáne, sa vraj veľmi podobalo na to, čo zinscenoval pred vyše štyridsiatimi rokmi.
Toto nebol horor. Toto bola skutočnosť. (zdroj: IMDB)Iné vysvetlenie nie je
Podľa filmu Vyháňač diabla sa televízne štúdio Fox rozhodlo nakrútiť seriál, práve ho dokončilo. Nevieme ešte, aký charakter a žáner príbehu prisúdi, ani Friedkin to spočiatku nemal jasné. Plánoval horor, ale postupne zistil, že by to nebolo správne rozhodnutie.
Film síce nakrúcal podľa knihy Williama P. Blattyho, no viac ho zaujímali autentické dokumenty sprevádzajúce zvláštnu udalosť, ktorou bola inšpirovaná. Friedkin čítal o prípade z roku 1949, keď vo washingtonskej arcidiecéze zaznamenali prípad štrnásťročného chlapca – údajne posadnutého diablom. Jeho mama poprosila kňazov, aby sa naňho prišli pozrieť.
To, že v knihe aj vo filme sa hovorí o dvanásťročnom dievčati, je len preto, aby mladý Roland nemusel znášať pozornosť navyše. Friedkin si myslí, že posadnutý naozaj bol.
William Friedkin v Cannes. (zdroj: FDC)„Som presvedčený, že na to nie je iné vysvetlenie,“ hovoril v Cannes. „Čítal som denníky kňaza, ktorého prípadom poverili, aj zápisky lekárov, sestričiek a pacientov z nemocnice, kde prípad riešili.
