Som človek, ktorý si mravy ctí, čo dokazujem životom aj tým, ako vediem divadlo, hovorí riaditeľka banskobystric-kého divadla Štúdio tanca. V uplynulej sezóne prežil súbor traumu. V najnovšej inscenácii Očista sa z nej pokúsil vytancovať, cesta k úplnej očiste však bude oveľa bolestnejšia.
BANSKÁ BYSTRICA. V lete uplynie rok, ako sa banskobystrický župan Marián Kotleba pustil do boja s divadlami v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja. A tým aj do boja s umeleckou slobodou, ktorú sme po roku 1989 akosi podvedome považovali za úplnú samozrejmosť.
Ako prvé prišlo na rad Divadlo Štúdio tanca, ktorému nepodpísal dve schválené dotácie – z toho jedna bola festival a divadlo následne muselo toto prestížne podujatie zrušiť. Nasledovalo Bábkové divadlo na Rázcestí a scenár bol veľmi podobný.
Na bezprecedentné útoky župana reagovala slovenská kultúrna obec aj iniciatívou Biela stuha. Stuha sa stala symbolom umeleckej slobody, ktorá dostávala v Banskobystrickom kraji poriadne údery.
"Súbor sa vždy prezentoval tým, že nepodlieha tlaku popkultúrnych tendencií bez etických hodnôt, hovorí riaditeľka divadla, režisérka a choreografka Zuzana Ďuricová Hájková. (zdroj: FOTO SME - JÁN KROŠLÁK)Manipulácia s morálkou
Po roku sa situácia prakticky nezmenila, len otvorené útoky na divadlá nahradilo ticho. To však môže byť rovnako zákerné a likvidačné. „Sme v situácii, keď s nami samosprávny kraj ako náš zriaďovateľ prakticky nekomunikuje,“ hovorí riaditeľka Divadla Štúdio tanca Zuzana Ďuricová Hájková.
Priznáva, že ich vnútorná bolesť pramení z toho, že sa im napriek veľkej snahe nepodarilo dostatočne vyvrátiť lživé tvrdenia zo strany Mariana Kotlebu a jeho straníckych prívržencov. Tí aj v predvolebnej kampani manipulatívne použili Divadlo Štúdio tanca doslova ako príklad morálnej skazenosti a dekadentnosti.
