Cudzinec sa brodí v snehu. Do tváre mu fučí vietor a on je stále unavenejší. Má pocit, že sa proti nemu postavili všetky sily prírody. Zememerač K. sa opäť pokúša vojsť do nepreniknuteľného Zámku. Akokoľvek sa snaží, za jeho brány sa nikdy nedostane.
Táto zúfalá scéna zo slávnej novely Franza Kafku inšpirovala pieseň Schnee/Sníh. Vznikla ako súčasť hudobného repertoáru českej kapely Kafka Band. K príbehu Zámku vytvorila dokopy desať skladieb, počuť ich budeme môcť v sobotu v Bratislave na literárnom festivale BRaK.
Keď Sníh hrali muzikanti pred niekoľkými dňami v Brne, ich mohutný zvuk skutočne pripomínal besnejúce sily nehostinných lesov. Jemné klavírne vybrnkávanie totiž gradovalo do dunivého refrénu s hypnoticky sa opakujúcim textom: „Sníh ležel všude kolem,“ kričal na vystúpení v divadelnej sále komiksový ilustrátor Jaromír 99 (s civilným priezviskom Švejdík). Poslucháčom pripomínal, že príbeh cudzinca, ktorý je odmietnutý v uzavretej komunite, je dnes v časoch utečeneckej krízy naliehavou metaforou.
Rok na Zámku
Švejdíkovými obrázkami sa príbeh kapely Kafka Band vlastne začal a zrejme sa nimi aj skončí. Pred niekoľkými rokmi dostal ako autor známeho komiksu Alois Nebel ponuku Zámok pretvoriť do grafickej podoby. Do paranoidnej atmosféry príbehu bol ponorený takmer rok. Keďže ku svojim komiksom zo zábavy vždy vymýšľa aj soundtrack, napísal niekoľko skladieb aj pre Zámok.
Keď dielo dokončil, svoje obrazy mal vystaviť v nemeckom Stuttgarte a aby to celé ozvláštnil, priniesol si so sebou kamarátov hudobníkov a spisovateľa Jaroslava Rudiša. Ten žil dlhší čas v Nemecku, a tak bol dostatočne zdatný, aby texty piesní prednášal v domácom jazyku. Výstavou sa to však neskončilo.
S hudobníkmi sa potom zišli na chalupe na Vysočine a za tri–štyri dni dali dohromady nahrávku. Z jedného zábavného nápadu sa zrazu stala regulárna kapela.


Premena nebude
„Snažili sme sa zachytiť atmosféru doby, keď príbeh vznikol, čiže dvadsiatych rokov minulého storočia. Rozmýšľali sme nad nemeckým expresionizmom, preto sme úplne vynechali elektroniku a dynamiku vytvárali len akustickými nástrojmi. Malo to vyznieť hlavne surovo,“ hovorí Švejdík pre SME po vystúpení v Brne.
V hudbe sa preto striedajú mandolína, gitary, klávesy, bicie a za nástrojmi hudobníci z Tata Bojs či Priessnitz. Súčasťou koncertu sú vždy aj videoprojekcia s obrázkami komiksu.
Aj keď sa Švejdík preslávil ako ilustrátor, k hudbe má blízko. Punkovú kapelu Chlapi z práce si založil ako pätnásťročný. „Zmenilo mi to život,“ hovorí. Kariéra muzikanta ho natoľko pohltila, že dlhé roky vôbec nekreslil, pôsobil napríklad v projekte Umakart, ku grafikám sa vrátil až ako tridsiatnik.
Svoju súčasnú kapelu Kafka Band však predsa len vníma ako jednorazový projekt. S pesničkami neustále cestuje, no niet už kam pokračovať.
Zhudobnili ešte niekoľko Kafkových kratších poviedok, ktoré hráva ako prídavky na koncertoch, urobiť skladby k iným Kafkovým dielam ako Premena či Proces sa však nechystá.

Blue Grass Band
Kafka Band v Brne vystupovali aj s Brémskym divadlom, ktoré ich pred rokom pozvalo, aby v Nemecku hrali hudbu k inscenácii na základe Zámku. Bolo z toho desať repríz a teraz ďalšia spolupráca. Režisér predstavenia si kapelu pozval aj do ďalšej hry, adaptácii knihy Hotel Savoy od Josepha Rotta.
„Režisér nám už avizoval, že by chcel počuť v pozadí hrať nejaké české country. To by sme mu mohli splniť. Asi sa však dovtedy premenujeme na Kafka Blue Grass Band,“ žartuje Švejdík.
Osud kapely, zdá sa, ešte nie je úplne rozhodnutý, ale na druhej strane málokedy sa niečo končí definitívne. Naznačoval to predsa aj Kafka vo svojom Zámku: Zima je dlhá a niekedy aj v lete padá sneh.