Nový film z prostredia Wall Street zrežírovala Jodie Fosterová. Ide o navonok nenápadné dielko, ktoré však skrýva vážnu myšlienku.
Začiatkom 90. rokov spracoval Terry Gilliam drámu arogantného moderátora, ktorý svojou nerozvážnosťou spôsobil tragédiu. Snímka Kráľ rybár sa stala hitom, nominovali ju na päť Oscarov a jedného aj dostala.
Začiatkom tohto desaťročia začala herečka a režisérka Jodie Fosterová pracovať na podobnom príbehu. Arogantného moderátora finančnej šou v ňom vezme za rukojemníka drobný investor.
Triler Hra peňazí je však príliš obyčajný, tradičný, bez formálnych experimentov. Sotva bude nasledovať triumf Kráľa rybára. Za pozretie však určite stojí.
Teror v priamom prenose
Už v roku 2012 začala Jodie Fosterová pripravovať projekt pre novú filmovú spoločnosť The Allegiance Theater. Clooney bol jej prvou voľbou do roly moderátora Leeho Gatesa. Dokázala kvôli nemu presunúť začiatok nakrúcania o vyše dva roky. Náklady na nový film sa vyšplhali na 27 miliónov dolárov a na realizácii sa napokon podieľala aj úspešná Clooneyho produkčná firma. Premiéra sa konala až na tohtoročnom festivale v Cannes.
Hra peňazí je psychologická dráma, triler i klasická kriminálka. Príbeh sklamaného mladého Kyla Budwella (Jack O'Connell), ktorý investoval všetky úspory do „zaručene výnosných“ akcií a vzápätí o všetko prišiel, je vymyslený šikovne, bez násilných zvratov, scenáristických schválností a znásilňovania logiky.
Moderátor Gates, režisérka Patty Fennová a kameraman Lenny ako rukojemníci ohrozovaní výbušninou sa v živom vysielaní usilujú zistiť, prečo akcie spoločnosti IBIS náhle vykázali stratu. Nečakanú pomoc nájdu u hovorkyne spoločnosti Diane Lesterovej.
(zdroj: FOTO - OUTNOW.CH)Každý z nich má osobný príbeh. Dráma ich núti rekapitulovať svoj život a hodnotiť seba samých. Z teroristu a jeho obetí sa postupne stávajú spoločníci, no všetko komplikuje polícia, ktorá sa rukojemníkov usiluje zachrániť stoj čo stoj.
Režisérka uprednostnila tradičné realistické rozprávanie, charakterové herectvo, prostý obraz kameramana Matthewa Libatiqua a čistý strih bez ozdôb či efektov. Vznikol poctivý staromódny film, aký mohol pokojne vzniknúť pred polstoročím, ak by bola jestvovala počítačová sieť.
A najmä: ak by spoločnosť už vtedy dospela do štádia, v ktorom sa stierajú hranice medzi páchateľmi a obeťami, medzi vykorisťovateľmi a vykorisťovanými.
(zdroj: FOTO - OUTNOW.CH)To nie sú supi z Wall Street
Všadeprítomné produkty finančného trhu – účty, pôžičky, hypotéky, akcie – totiž robia kapitalistov aj z obyčajných ľudí. Každému záleží na tom, aby splátky boli čo najnižšie a vyplácané úroky, dividendy, bonusy čo najvyššie.
Za akú cenu? Čo musia finančné ústavy spraviť, aby klientom ulahodili? Kým systém funguje, nikoho to nezaujíma. A tak finančníci robia všetko. Bez ohľadu na morálku, etiku, zákony.
Fosterovej film nie je len napínavá dráma s presnou psychologickou drobnokresbou postáv, ale predovšetkým presvedčivá a presná diagnóza spoločnosti, ktorá požiera seba samu. Spoločnosti bez perspektívy. Kapitalizmus, ktorý sa zvrhol – to nie sú supi z Wall Street. Sme to my sami. To je najsilnejší, najmrazivejší efekt navonok nenápadného, skromného a jednoduchého dielka.
(zdroj: FOTO - OUTNOW.CH)
