Práve ste sa vrátili z Novej Lehoty alias Hornej Dolnej. Ako prebieha taký filmovací výlet?
Sme výborná partia a bavíme sa, ale na druhej strane je to aj ťažká a najmä časovo náročná práca. Vstávame o štvrtej ráno, z Bratislavy odchádzame o piatej. Dievčatá to majú ťažšie, pretože musia vstávať ešte o čosi skôr, kým ich odvezú do Lehoty. Tam nám - ja tomu hovorím - nakreslia tvár na ksicht, oblečú nás, dajú do poriadku a s východom slnka okolo siedmej býva prvá klapka. Nakrúca sa do večera do siedmej až ôsmej, takže je to vskutku vážny pracovný čas.
Koľko sa stihne za jeden deň nakrútiť?
Denný plán je približne deväť obrazov, no nie vždy sa podarí. Keď nakrúcame veľké scény, v ktorých hrá pätnásť - dvadsať ľudí a hrajú s nami aj naši zlatí kamaráti herci z Lehoty, tak časopriestorovo nemáme šancu stihnúť to vždy tak, aby bol režisér spokojný.
Scénu opakujeme a opakujeme aj niekoľkokrát, kým konečne nezaznie vytúžené – „stop, máme to“. Niekedy ponad nás letí lietadlo a musíme scénu opakovať. Zvukári nás stopnú, pretože klapky sa používajú z rôznych záberov a mohlo by sa stať, že v jednom zábere by zvuk lietadla bol a v druhom nie.
V situačných scénkach aj improvizujete alebo idete striktne podľa scenára?
Niekedy sa niečo podarí, ale treba povedať, že nielen Horná Dolná, ale všetky podobné sitkomy stoja a padajú na písmenkách. Máme množstvo skvelých hercov aj veľa dobrých režisérov, ale ak nie je čo hrať, býva to, „zachráň sa, kto môžeš“. U divákov má sitkom úspech, ak je vtipný scenár. Keď som zvažoval, či vezmem postavu Karola Frlajza, jednoznačne ma presvedčil práve prvý scenár. Sám som sa nahlas smial a to sa mi pri čítaní scenára nestalo už veľmi dávno.
Nevzniká to smiešne až v dobre zahranej scénke?
Scenár je rozpísaný na dve strany - na pravej sú dialógy a na ľavej strane je opísané, čo postavy robia. Keď sa tie dve strany spoja, v ich prieniku vzniká alebo nevzniká humor. Pri Hornej Dolnej je poriadne veselo už v scenári. Takže ma to hneď na začiatku potešilo. Samozrejme, svoje postavy časom už tak dobre poznáme, že občas pustíme hlášku alebo si niečo primyslíme a vymyslíme aj sami. Ak je to vtipné, ujme sa to a ostane aj v ostrej.
Starosta Hornej Dolnej Karol Frlajz s Ďurom (Daniel Heriban) s Erikou (Petra Polnišová) (zdroj: TV Markíza)Ako sa vám žije so starostovskými kompetenciami? Vedeli by ste si predstaviť seba ako starostu aj v reálnom živote?
Starosta Frlajz je človek, ktorý má veľmi rád svoju Hornú Dolnú miluje svoj domov a miluje ľudí, ktorí tam žijú. Samozrejme, ako starosta ich musím trošku aj riadiť, manipulovať nimi a popracovať aj s európskymi fondmi, aby sa v dedine žilo dobre. Keďže som aj vášnivý rybár, zarezávam iba vtedy, keď naozaj musím, aby som mohol ísť chytro na ryby. Pracujem len vtedy, keď musím, všakže. Pre našinca také typické.
O vás je známe, že radšej než rybolov máte golf. Nepokúšate sa presadiť ho aj do Hornej Dolnej?
Už sa nám tam jeden golfista objavil, ale nebudem prezrádzať, čoskoro to diváci uvidia.
Znamená to, že si budete môcť zahrať golf aj pred kamerami?
Ja asi nie, ale uvidíme, čo vymyslia scenáristi, hoci ja by som sa potešil, keby sme si v Novej Lehote aj zalyžovali. Sme skôr lyžiarska rodina.
O humore je všeobecne známe, že je to drina a je jednoduchšie ľudí rozplakať ako rozosmiať. Vnímate to podobne?
S mnohými kolegami sme sa zhodli, že keď sme boli mladí a skončili školu, náš entuziazmus bol obrovský a boli sme presvedčení, že chceme robiť veľké umenie. Čím som starší a mám istý životný nadhľad, som veľmi rád, ak sa mi darí ľudí rozosmiať. Najviac pre mňa je, keď diváci prídu na predstavenie, uvoľnia sa a nemusia riešiť všetky problémy sveta. Nechcem tým povedať, že to musí byť lacná zábava. Nemám rád humor, kde sa ľudia kopú do zadku a šmýkajú sa na banánových šupkách, to by som nechcel robiť.
Veľa pracujete s mimikou tváre. Skúšate si grimasy pred zrkadlom?
Nikdy som si tieto veci pred zrkadlom neskúšal. Myslím si, že je to aj scestné, pretože to pôsobí umelo. Keď vytváram postavu, povedzme aj Aliho Krasňanského, začínam myslieť ako postava. Snažím sa byť autentický. Potom čokoľvek urobíte, vychádza to z vás a je to pravdivé. Samozrejme, na kameru je to niekedy príliš veľa alebo naopak málo, ale pocit vychádza zvnútra. Musím povedať, že o postavách aj dosť rozmýšľam.
Vžívate sa do karikatúry mafiánskeho bossa či vidieckeho starostu?
Herci musia vedieť svoje postavy a ich emócie fixovať. Bez toho to nejde.
Čo to znamená?
Keď sa ide ostrá a režisér dáva pokyny, čo je už príliš alebo málo, človek si musí zapamätať mieru pravdivosti. V akej polohe postavu rozohral. Na jednej strane ide o emócie a tiež o remeslo, človek sa musí vedieť v mimike ustriehnuť. Bez ohľadu na to, či ide o televízny seriál, alebo o divadlo, keď herci niekoľko týždňov nacvičujú postavy, dostávajú sa im pod kožu. Potom je úplne jedno, či stoja na scéne vpravo, alebo vľavo, či na stoličke, alebo ležia v posteli - ak postava vychádza z nich a je pravdivá, mizanscéna nie je až taká dôležitá.
Ako ste sa rozhodli pre herectvo?
Odmalička som veľa pracoval v médiách. Bol som dieťa, ktoré často dabovalo, bol som Filmárikom, daboval som aj Skippy, stepnú kenguru.
Boli ste hlasom postavičky Filmárika?
Veru, až kým som nezačal mutovať. Rolu som zdedil po Rišovi Stankem v čase, keď sa do chlapčensko-mužného mutovacieho veku dostal on. Po mne ju, tuším, zdedil zasa Robo Roth, takže Filmárik bola úloha, ktorá sa dedila z chalana na chalana.
Peter Sklár alias starosta Krol Frlajz: "Pracujem len vtedy, keď musím, všakže. Pre našinca také typické." (zdroj: Tv Markíza)Štúdium herectva bola u vás jasná voľba?
Z detskej rozhlasovej dramatickej družiny, kde som bol od desiatich rokov, som v šestnástich plynulo prešiel do Divadla Ludus. Boli to najkrajšie roky môjho života, pretože som v Luduse spoznal úžasných ľudí, s mnohými sa kamarátim a dokonca aj spolupracujem dodnes.
