Prezident Barack Obama vyhlásil jún za mesiac africko-americkej hudby. V každoročnom oficiálnom prezidentskom vyhlásení hovorí, že táto hudba „stelesňuje tvorivého ducha, ktorý je v srdci americkej identity a patrí k najinovatívnejším a najsilnejším formám umenia, aké svet pozná.
Vyzýva verejných činiteľov, učiteľov a všetkých ľudí, aby mesiac oslávili činnosťou, ktorá zvyšuje povedomie a uznanie hudby africko-amerických hudobníkov. Pri tejto príležitosti sme pripravili výber tvorby, ktorá patrí medzi tú najvplyvnejšiu nielen v kontexte africko-amerických muzikantov, ale aj vo svete.
Tradíciu zaviedol prezident Jimmy Carter, keď vyhlásil jún roku 1979 vyhlásil za Black Music Month. Obama dáva svoju obľubu populárnej kultúry a hip-hopu najavo často. V apríli sa stretol s viacerými umelcami aby prediskutoval pokračovanie programu My Brother’s Keeper, ktorá pomáha ľudom zasiahnutým rasovou diskrimináciou.
Jimi Hendrix
Narodený ako Johnny Allen Hendrix, Jimi dostal svoju prvú akustickú gitaru, keď mal pätnásť rokov. Jeho posadnutie týmto nástrojom však začalo oveľa skôr – na základnej škole so sebou všade nosil metlu, ktorá bola jeho simulovanou gitarou.
Jeho hudobná kariéra začala až po prepustení z armády, do ktorej vstúpil v devätnástich rokoch za riadenie ukradnutých áut. Od založenia zoskupenia The Jimi Hendrix Experience v septembri 1966 sa za tri roky stal najlepšie plateným svetovým rockovým hudobníkom.
Umrel vo veku dvadsiatich siedmich rokov na predávkovanie liekmi na spanie – užil osemnásťnásobok doporučenej dávky. Väčšina ocenení mu bola udelená až po smrti, no za svoj krátky život dokázal navždy zmeniť žáner rockovej hudby a jeho tvorba ovplyvňuje veľké množstvo hudobníkov aj dnes.
Michael Jackson
Narodil sa ako ôsme z desiatich detí do robotníckej rodiny žijúce v Indiane. K hudbe inklinoval už od útleho detstva – keď mal šesť rokov, pripojil sa do súrodeneckej kapely Jackson 5.
Už pri prvých nahrávkach a koncertoch si jeho talent všimol magazín Rolling Stone, ktorý mladého Michaela označil za zázračné dieťa a hlavnú atrakciu kapely. Svoj titul kráľa popu však získal až počas sólovej kariéry, ktorá začala albumom Got To Be There v roku 1972.
Jeho hviezdnu kariéru a nespočetné ocenenia striedali mnohé kontroverzie. Blednutie pokožky, plastické operácie a obvinenia zo zneužívania detí. Dlhé roky bol stredobodom záujmu bulváru, ktorý neustále hľadal nové senzácie, skutočné aj vymyslené.
Pionier, ktorý razil cestu modernému popu, bol výnimočný nielen svojou hudbou a vokálnym prednesom, ale aj imidžom a vystupovaním. Po jeho smrti v júni 2009, ktorú spôsobilo predávkovanie predpísanými liekmi predal v nasledujúcich dvanástich mesiacoch 35 miliónov nosičov po celom svete a stal sa tak najpredávanejším umelcom roka.
Public Enemy
Jedna z najvplyvnejších a kriticky oceňovaných kapiel osemdesiatych rokov. Boli to práve Public Enemy, kto prvýkrát využili hip-hop ako platformu pre spoločenský a politický komentár a navždy tak žáner zmenili.
Pre Carla Rydera, hlavného textára kapely, bol hip-hop „zdroj správ rovno z ulíc, pravda neskreslená bielymi médiami.“ Bol to práve ich druhý album It Takes A Nation Of Millions To Hold Us Back, ktorým si získali celosvetovú slávu, ale zároveň podnietil podrobné skúmanie a kritiku ich textov zo strany verejnosti.
Jeden z rapperov, Professor Griff, bol z kapely vyhodený, keď pre Washington Post povedal, že Židia môžu za väčšinu zla, ktoré sa na planéte deje. Po týchto problémoch začal postupný pád kapely. Aj keď vydali viacero albumov a koncertujú aj dodnes, úspech druhého albumu sa im nikdy dosiahnuť nepodarilo.
Napriek tomu odkaz ich hudby žije ďalej. Boli jednou z hlavných inšpirácií formácie N.W.A alebo známej Kalifornskej kapely Rage Against the Machine, s ktorej členmi založili nový projekt Prophets of Rage.
Nina Simone
Temperamentná umelkyňa, narodená ako Eunice Waymon, si k hudbe našla vzťah už v detstve. Túžila stať sa pianistkou klasickej hudby. Po dlhých rokoch cvičenia sa jej však nepodarilo získať štipendium na prestížnom Curtis inštitúte.
Populárnej hudbe sa začala venovať, keď mala dvadsať jeden rokov. Pôvodne to mal byť spôsob, ako si popri učení hry na klavír zarobiť. Vtedy si vytvorila pseudonym Nina Simone, aby jej náboženský založená matka nezistila, že hrá svetskú hudbu.
Počas šesťdesiatych rokov podstupovala nekonečné šnúry koncertov a nahrávania. V tejto dobe sa začala čoraz viac angažovať v občiansko-právnych hnutiach. Jej rastúca frustrácia z politickej a spoločenskej situácie sa odrážala aj v jej tvorbe.
V roku 1974 sa so svojou dcérou odsťahovala z Ameriky, čo ukončilo najproduktívnejšiu fázu jej hudobnej tvorby a koncerty a albumy sa stávali stále sporadickejšími. Nina, prezývaná veľkňažkou soulu, vo svojej hudbe hravo spájala prvky jazzu, rocku, popu a blues.
Louis Armstrong a Ella Fitzgerald
Kráľovná jazzu a jeden z najvynaliezavejších trúbkárov dvadsiateho storočia. Obaja mali úspešné kariéry a na pódiách vystupovali viac ako päťdesiat rokov. Ich spoločné albumy však jednoznačne patria k vrcholom ich hudobnej tvorby.
Ella mala náročné detstvo. Žila u nevlastných rodičov a neskôr v štátnom nápravnom centre, z ktorého vo veku šestnástich rokov utiekla a bývala na ulici. Jej kariéra začala, keď sa zoznámila s bubeníkom Chuckom Webbom, ktorý zháňal speváčku. Najväčšiu slávu však získala počas nastávajúcej sólo tvorby a kolaborácií v neskorších rokoch.
Louis sa takisto narodil do chudobného prostredia, no postupne sa vďaka svojmu hraniu a vystupovaniu dostal medzi vyššiu spoločnosť a bol mu dopriaty luxus, ktorý bol v tej dobe vyhradený skoro exkluzívne pre bielych. Za svoju kariéru hral v mnohých významných zoskupeniach a zanechal svoju stopu nielen v jazzovej, ale aj v populárnej hudbe.
Spoločne nahrali a vydali tri albumy, ktoré kritici označili za vrcholnú tvorbu vtedajšej populárnej hudby. Dva z nich vyhrali špeciálnu kategóriu cien Grammy, ktorá oceňuje nahrávky s výnimočným kvalitatívnym alebo historickým významom.
