Produkcia venovaná habsburgovcom vznikla v Slovenskom národnom divadle nie náhodou v roku, kedy si susedné Rakúsko pripomína sté výročie smrti Františka Jozefa I.
Františka Jozefa I. stvárňuje Tomáš Maštalír. (zdroj: Braňo Konečný)Osobnosť jeho krásnej manželky cisárovnej Alžbety však lákala dramatika Viliama Klimáčka už dávnejšie. Všetko na jej živote je totiž zaujímavou látkou pre divadlo či film, paradoxne doteraz vždy úspešne unikla kvalitnému umeleckému stvárneniu.
Sissi túži po slobode, uniká dvornej etikete, pritom si sama určuje tie najprísnejšie pravidlá. Ovplyvňuje rozhodovanie svojho manžela, ale nikdy sa nestane veľkou štátničkou, bojí sa starnutia, nakoniec ju takmer náhodne zabije atentátnik.
„Môžem všetkým sľúbiť, že v tejto inscenácii diváci nedostanú to, čo dostali v slávnom filme s Romy Schneiderovou,“ vyjadrila sa maďarská režisérka Eszter Novák, ktorá v Bratislave hosťovala aj v doprovode hudobného skladateľa Györgyho Selmecziho a svojho brata Pétra Nováka, ktorý jej robil choreografiu. Veľké plátno, ktoré vzniklo, nie romantickou story, ale ani psychologickou sondou do života protagonistov. Text nemal ambíciu priniesť ani kontroverzný výklad.
„Cisárovná je milá a dobrá, ale to, čo je pre iných zdrojom šťastia, sa pre ňu stáva zdrojom nespokojnosti. Dobré sudičky prišli k jej kolíske a dali jej do vienka krásu, milotu, dôstojnosť, inteligenciu a vtip. Potom však prišli zlé sudičky a povedali, že všetko, čo jej bolo dané, jej neprinesie žiadne šťastie naopak, obráti sa proti nej, a že ešte aj jej krása jej neprinesie nič len smútok a nikdy nenájde pokoj,“ takto ohodnotila slávnu Sissi jedna z jej dvorných dám.“
Klimáček nepátral po príčinách Sissinho smútku a nepokoja, zvýraznil skôr jej snahy zdravý životný štýl, ktorému obetovala tak veľa. „Dvorné dámy na túrach omdlievali a horskí vodcovia sa zahanbene vracali z polovice výstupu, pretože cisárovnej nestačili. A to nehovorím, že bývala najlepšou jazdkyňou Európy a denne cvičievala náročne gymnastické zostavy a držala drakonické diéty, len aby si udržala dokonalú postavu. Vidieť v jej komnatách v Hofburgu uprostred pyramíd porcelanových servisov ribstol, kruhy a iné cvičebné náradie je halucinačný zážitok,“ opisuje Klimáček.
Inscenácia má takmer muzikálový štýl, pracuje s chórom akýchsi Viedenčanov v štylizovaných dobových kostýmoch, ktorí dej komentujú i posúvajú dopredu. Scénograf Jozef Ciller umiestnil príbeh do náznaku divadla – dráma panovníckej rodiny sa takto odohráva symbolicky pred očami celého ľudu.
