"Tak mi dali smrť," povedal Gilmore spolubývajúcemu. Potriasol hlavou a povedal: "Aby si vedel, najprv sa najem."
Jeho spoluväzeň povedal, že má peňažnú poukážku, ktorú ešte nevyinkasoval, tak ju zamenil u ktoréhosi dozorcu za päť dolárov a dal ich Garymu a ten povedal: "Ty si namôjdušu ohromný. Nikdy ti to nebudem môcť odplatiť."
"Nestojí za reč," vyhlásil spolubývajúci.
"Počuj, nespravil by si mi voľačo?" ozval sa Gilmore. "Vráť tieto knihy do mestskej knižnice v Prove, nech Nicole nemá opletačky."
Vzdajte sa všetkej nádeje. Tento Danteho výrok sa veľmi hodí ako titulok na opis popravy Garyho Gilmora. To, že Gary svoju popravu chce, je pre nás nepochopiteľné a ťažko uveriteľné. Pre hlavného hrdinu má život jediný zmysel - byť popravený. Gary nechce žiť, lebo žiť nevie. Americký filozof a psychológ Erich Fromm hovorí: "Zmyslom života je to, čo do svojho života vkladáme sami." Gary nevie do svojho života vložiť nič. Smrť je pre neho vykúpením a možno aj zavŕšením drámy, ktorú hral. Pre čitateľa spolu s Normanom Mailerom nastoľuje jednu veľkú otázku. Prečo?
Spoločnosť určite nesie vinu na bezcieľnosti sociálne odkázaných ľudí. Hľadať odpoveď na Gilmorovu vinu len v spoločnosti by bolo určite zjednodušením. Taký jednoduchý život nie je. Taktiež je pre nás ťažké pochopiť život mormónskej pospolitosti. Garyho matka určite prispela k tomu, že jeho život bol iný, ako detí žijúcich v bežných rodinách. Gary však nie je zanedbaný, nevzdelaný a necitlivý človek. Jeho inteligencia je prekvapivá, jeho citová angažovanosť k Nicole hovorí, že milovať dokázal. Čo nás zaráža, je len absolútna neschopnosť empatie k životu iných. Mŕtvi sú preto, že v určitom okamihu Garymu prekážali a rozčúlili ho.
Vraždiť bez zábran. Určite je to šokujúce - Ameriku to tak šokovalo a Normana Mailera tak zaujalo, až vznikol román. Celé dielo je písané formou reportáže. Je to reportáž o nepodarenom živote z pohľadu stovky ľudí. Od samotného Garyho, jeho priateľky Nicole, matky, príbuzných a známych, psychiatrov, ľudí, ktorí sa problémom zaoberali na súde, v tlači, a ďalších. Mailer je poctivý a dôsledný reportér. Jeho spisovateľský talent robí zo siahodlhej reportáže pútavé dielo, ktoré čitateľa drží v zajatí. Mailer vo faktografii neustupuje, ale na každej strane knihy vie, ako ju podať. Núti čitateľa, aby spolu s ním hľadal pravdu. Ak sa v takomto prípade pravda vôbec dá nájsť.
V Katovej piesni Mailer neprekonal svoju prvotinu - román Nahí a mŕtvi, ktorý znamenal raketový vpád do svetovej literatúry a ktorý patrí k najlepším románom o druhej svetovej vojne. Ten vyniesol svojho autora na piedestál americkej i svetovej literatúry a Mailerovi sa zapáčilo byť svetovým spisovateľom. Presne pochopil, čo Amerika potrebuje a čo robí literatúru príťažlivou, a naladil sa na túto vlnu.
Nahí a mŕtvi vyšli v roku 1955, Americký sen v roku 1965, Katova pieseň v roku 1979, Tvrdí chlapi netancujú v roku 1983. Vtedy už Mailerovi vyčítali, že v snahe o publicitu využil ako námet na román smrť vlastnej ženy. Nikto presne nevie, aký podiel na vražde má autor diela - manžel. Alebo je pre spisovateľa taká dôležitá sebareklama. Talent ustupuje do pozadia - dôležitý je predaj diela a jeho publicita. Také typické pre dnešnú americkú literatúru, film, divadlo a vôbec kultúru.
Márne je však Mailerovi niečo vyčítať, keď jeho diela čítajú ľudia s takým zaujatím. V jednej debate o literatúre sa Norman Mailer vyjadril, že pútavé diela opisujú asi 3 percentá ľudí, ktorí žijú mimo spoločenských pravidiel. Ostatní, žijúci tvrdý každodenný život, sú pre literatúru menej príťažliví, kruto povedané: nezaujímaví. V každodennosti dnes už hľadá námet málo spisovateľov, scenáristov a autorov drám. Je vina na strane spoločenskej objednávky alebo na strane autorov, ktorým je prednejšie sa presadiť? Debata o literatúre na to odpoveď nedala. Ani pocit manipulácie nie je podstatný - ak knihy čítame a milujeme.
Preto sa aj ku Katovej piesni budeme vracať a znova hľadať odpoveď na otázku: Prečo? Znovu si prejdeme Gilmorovu popravu, vrátime sa k testamentu Nicole a budeme rozmýšľať, kde sa stala chyba. Je chybou neprekonať stovky prekážok, ktoré život prináša, alebo je život proste taký? Alebo je Gary Gilmore typom, ktorý definovali už ruskí klasici - zbytočný človek? Vyčlenil sa zo spoločnosti sám, vyčlenila ho spoločnosť alebo súbeh okolností? Jednoducho sa to stalo.
(ds)
