Na Slovensku je neisté, či diváci Renčovho filmu o Líde Baárovej nájdu dosť záujmu pozrieť si životnú drámu protektorátnej filmovej hviezdy ešte raz. Dokument Heleny Třeštíkovej si to zaslúži. Odhaľuje vnútornú neistotu a krehkosť, ktorej sa herečka nikdy nezbavila.
Na otázku, či niektorý z filmov, v ktorých hrala, bol dramatickejší ako jej vlastný život, odpovedá stará strhaná žena prosto: Nie.
Bolo by ľahké a efektné vyhlásiť, že v osudoch Lídy Baarovej sa odráža dynamika 20. storočia. Lenže znamenalo by to poprieť jej vlastný podiel nielen na osobnej životnej dráme, ale aj na tragédiách jej blízkych.
Do slovenských kín sa celovečerný dokumentárny film Heleny Třeštíkovej dostáva až po hranom filme Filipa Renča Lída Baarová. V Česku to bolo naopak. Český divák mohol Renčovu fikciu vnímať očami poučenými autentickými dokumentárnymi zábermi. Na Slovensku ostáva neisté, či diváci znechutení Renčovým veľkogýčom nájdu dosť záujmu pozrieť si životnú drámu prvorepublikovej a protektorátnej filmovej hviezdy ešte raz.

Bezcitná a krehká
Dokumentaristka Helena Třeštíková a strihač Jakub Hejna, uvedený ako spolurežisér, ponúkajú iný pohľad na rovnaký príbeh. Napriek tomu, že ich film je skladačkou autentických výpovedí Baarovej, dobových hraných filmov i spravodajských šotov a filmovej propagandy, ctí diváka. Nemanipuluje s ním.
Nevyvoláva súcit ani odpor, nevnucuje názory a postoje, nehľadá povrchné bulvárne atrakcie, provokuje však, inšpiruje k otázkam a predkladá dostatok pútavého materiálu na hľadanie odpovedí. Baarovej výpoveď, zaznamenanú v roku 1995 v Salzburgu, i čítanie z jej knižného životopisu podfarbuje úryvkami z filmov niekedy v súlade s výpoveďou, inokedy v ostrom kontraste.
Najčastejšie s jemným sarkazmom spochybňuje a relativizuje herečkine tvrdenia. Starú zdevastovanú ženu z roku 1995 stavia do protikladu k mladej, krásnej a bezstarostnej hviezde prvorepublikovej filmovej komercie. Odhaľuje tak jej vnútornú neistotu a krehkosť, ktorej sa nikdy nezbavila. A inšpiruje premýšľať, ako a prečo došlo k takej drastickej zmene.

Zaľúbená do (seba)lásky
Třeštíkovej sa podarilo preniknúť do intímnej zóny Lídy Baarovej. Zaznamenáva, ako si pripaľuje jednu cigaretu od druhej a nikotín zapíja becherovkou priamo z fľaše, dojíma sa banalitami a maličkosťami, no o smrti matky a sestry – tiež známej herečky, rozpráva bez hlbšieho citového pohnutia.

Ako keby si neuvedomovala svoj neodškriepiteľný podiel na ich tragédiách. Za svoju najväčšiu chybu a životný omyl vyhlasuje odmietnutie lukratívnej zmluvy s Hollywoodom v roku 1937.
Fascináciu mocnými mužmi dobového sveta, ktorým podliehala často a pravdepodobne s nadšením, ospravedlňuje mladosťou a „čistotou citu“.
Na mileneckom vzťahu s ministrom propagandy nacistickej tretej ríše Josefom Goebbelsom nevidí nič nevhodné. „Bola som zaľúbená do jeho lásky ku mne,“ vraví žena, ktorá si nikdy neuvedomila (alebo nebola ochotná či schopná priznať) hĺbku a dôsledky svojho zlyhania.

Nebola tragickou obeťou storočia
Lída Baarová, ako ju zachytáva dokumentárny film Heleny Třeštíkovej a Jakuba Hejnu, nebola tragickou obeťou dvadsiateho storočia. Najväčšou nepriateľkou si bola sama. Aspoň v tomto sa úplne vyrovnala tuctom ďalších filmových hviezd.
Na rozdiel od nich však neváhala zapliesť sa s politikou a mocou, za čo po zvyšok života pykala, aj keď to nikdy nepriznala.