Musíte byť bojovník a mať pevné nervy, inak by ste veľký hudobný festival organizovať nemohli. Tvrdí to ZLATA HOLUŠOVÁ, ktorej podujatia za socializmu zakazovali a dnes pripravuje Colours of Ostrava, jeden z najväčších českých festivalov. V rozhovore pre SME hovorí, akí interpreti jej robili najväčšie problémy.
Ktorý festival považujete za najväčšiu konkurenciu?
„Nikoho nepovažujem za konkurenciu. Každý, kto organizuje festival alebo sa pohybuje v našej oblasti, robí svoju prácu celým svojím srdcom a niekedy musí bojovať o život. Nikomu som z kolegov nikdy neodmietla pomoc, s Michalom Kaščákom sme navyše dobrí priatelia.“
Je to však ťažké. Obyčajný človek si často vie zaplatiť vstup len na jeden podobný festival. Musí si vybrať.
„Nech si vyberie. Myslím si však, že ak niekto miluje hudbu, jeden festival mu stačiť nebude. Problém mám skôr so zahraničnými festivalmi. V rovnakom termíne ako Colours prebiehajú aj iné, ako napríklad Melt či Latitude. V iných krajinách majú festivaly pritom iné finančné podmienky. Vo Francúzsku sú napríklad vstupenky drahšie, ide o väčšie krajiny s väčším trhom a euro má v nich inú hodnotu ako u nás devalvovaná koruna.“
Možno keby ste festival organizovali v hlavnom meste, pritiahol by viac cudzincov.
„Lenže žijem v Ostrave, som ostravský patriot a dostala som od mesta podmienky, aké by mi Praha nikdy nedala. Festivaly v hlavnom meste to majú často ťažké, dobrým príkladom je Sziget, ktorý máva problémy s magistrátom.“
Už niekoľko rokov organizujete festival v industriálnom areáli Dolní Vítkovice. Mali ste s ním nejaké ťažkosti?
„Tie boli skôr na začiatku, keď sme podujatie premiestňovali do vznikajúceho priestoru s mnohými pôrodnými bolesťami.“
Čo máte na mysli?
„Povrchy vtedy ešte neboli hotové, v areáli bola veľká prašnosť. Dnes je to vďaka bohu vyriešené a zahraniční odborníci tvrdia, že ide o najkrajší areál, aký kedy videli, že konkurovať nám môže len festival na Borneu. Chceme v Dolných Vítkoviciach ostať tak dlho, ako sa len bude dať.“
(zdroj: SME - Gabriel Kuchta)Návštevníci sa však zvyknú sťažovať, že po skončení koncertov musia areál opustiť.
„To býva až okolo tretej v noci. Musíte si však uvedomiť, že sme štvordňový festival. Ak by sme náš program natiahli do rána a potom celý deň, na ten tretí by sa po areáli prechádzali zombíci a na štvrtý by všetci len spali.“
Chcete, aby bol Colours takým veľkým festivalom ako Sziget?
„Nechcem to. Sziget práve ukázal, kam to vedie, ak človek chce návštevníkov úplne baviť a tým ich zlikvidovať. Má to, samozrejme, svoj pôvab, je to taká týždňová dovolenka. Osobne ma však nebaví na masových podujatiach sledovať obrazovky a počúvať len hudbu z ampliónov.“
Riešite často kompromisy medzi tým, čo by ste na festivale chceli počuť vy a čo pritiahne najviac návštevníkov?
„Veľký festival vždy kompromisy robí, lebo si váži svojich fanúšikov, ktorí chcú vidieť svoje hviezdy. Na druhej strane však môžu objaviť hudbu, ku ktorej by sa ináč nedostali. Možno niekto na festival príde kvôli Underworld, ale odíde oslnený holandskou speváčkou Kovacs.“
Kto vás najviac sklamal?
„Alanis Morissette, to bolo asi najväčšie sklamanie. Po nej však vystupovala vtedy neznáma speváčka Zaz a do nej sa všetci zamilovali. Festival jednoducho musí byť kvalitný celý, nesmie stáť na jednej, dvoch hviezdach. Tí veľkí často sklamú, na druhej strane, ak je popová hviezda poctivá, môže vás zaujať rovnako ako výsostne umelecké dielo, akým je ANOHNI. Komercia nemusí byť vždy zlá.“
Festival Colours of Ostrava sa už po piaty rok bude konať v industriálnom areáli Dolní Vítkovice. (zdroj: Matyáš Theuer/Colours of Ostrava)Ktorý interpret vám tento rok spôsobil najväčšie bookingové starosti?
„Tých, ktorí sa nám nepodarili, nebudem spomínať. Nechcem to zakríknuť, verím, že sa nám ešte podaria v budúcnosti. Je to však takmer päťdesiat mien.
Skúste aspoň jedno.
„Blízko k naplneniu boli teraz LCD Soundsystem. Bola by to pritom najdrahšia kapela festivalu a zároveň veľký risk, hovorili mi známi. V týchto končinách totiž nejde o najväčšiu hviezdu.“
Zisťujú kapely, či sú populárne v danom regióne?
„To ich nezaujíma, dôležité sú peniaze.“
Radiohead si však vyberajú, kde vystúpia.
„To je tiež otázka peňazí, to je fakt. Oni si vyberú najväčšie festivaly a vypýtajú si od nich polovicu sumy, čo stojí celé podujatie. V bookingu však zavážia mnohé okolnosti: festival napríklad musí zapadnúť aj časovo do koncertného turné kapely. Medzi manažérmi však máme dobrú povesť.“
Ako viete svoju pozíciu zlepšiť?
„Je to v skutočnosti veľká šachová partia. Keď v prvej fáze výberu interpretov oslovíte päťdesiat veľkých mien, bojíte sa, aby vám všetky nevyšli. Nevedeli by ste ich totiž všetky zaplatiť. Ak vám zas nevyjde žiadne, oslovíte ďalších interpretov v druhom kole. Ako plynie čas, strácate nervy a ponúkate im čoraz vyššie sumy.“
Ste dobrý hráč?
„Asi áno. V mojej pozícii musíte mať dobré nervy a byť bojovníčkou. Predstavte si, že oslovíte desať headlinerov, oni to všetci prijmú a vy ponuku už nemôžete vziať späť, ani keď ich neviete zaplatiť. Minulý rok som jeden koncert chcela odvolať, agent daného interpreta mi však povedal, že pohol nebom aj zemou, aby vám koncert vybavil a ak to odvoláme, ich agentúra s nami končí. Ak ide o najväčšiu podobnú agentúru v Európe, tak si to rozmyslíte. Naše ponuky sú záväzné.“
Kde získavate potom peniaze?
„Musíte vedieť dobre žonglovať, neponúkať príliš veľké honoráre, musíte inde ubrať peniaze, musí vám to na konci vyjsť.“
Aká bola vaša najhoršia šachová partia?
„Atoms for Peace (druhá kapela speváka Radiohead Thoma Yorka, pozn. red.). Najhoršie situácie sú tie, keď sa vám zdá, že ste kapelu zohnali, oni to zrušia a vy zrazu musíte rozohrať hru nanovo. Nie je to vôbec ľahké. Ľudia sa vás pýtajú, prečo ste nepozvali tých a tých interpretov. A vy viete, že ste ich mať mohli, len ste hru prehrali.“
