Keď som v škole študovala stredovekú hudbu, vždy ma fascinovala jej interpretácia, hovorí v rozhovore pre SME o svojich začiatkoch speváčka a hudobníčka CLARA SANABRAS. Aj to určilo jej smerovanie, preto dnes spieva vo veľkolepom koncertnom projekte, v ktorom znie naživo hudba z legendárneho Pána prsteňov. O pár dní ho uvidia aj slovenskí diváci. Púti, ktorú postavy vo filme podnikli, rozumie dobre aj preto, že sa venuje napríklad interpretácii piesní, ktoré vznikli na cestách.
Čím vás zaujal projekt Lord of The Rings in Concert?
„Je pre mňa cťou byť súčasťou tohto projektu a diela skladateľa filmu Howarda Shora, ktoré je cenené na celom svete. Umelci ako Annie Lennox, Emiliana Torrini, Renée Fleming, Elizabeth Fraser (z Cocteau Twins – pozn. red.), ktorí naspievali pôvodnú verziu do piesní v Pánovi prsteňov, mali odjakživa veľký vplyv na moju tvorbu, takže mať príležitosť spievať ich skladby a spraviť z nich „moje vlastné“, to je splnený sen a zároveň výzva. Veľa som sa pri tejto práci naučila.“
Ste fanúšičkou Pána prsteňov?
„Keď som ešte bola na škole, študovala som stredovekú hudbu a vždy ma fascinovala jej interpretácia. Veľmi presne si spomínam, keď som po prvý raz videla v kine prvú časť Lord Of The Rings – Spoločenstvo prsteňa a po skončení filmu som si ho chcela okamžite pozrieť ešte raz.“
Čo pre vás znamená vystupovať s takýmto veľkým orchestrom a zborom?
„Napĺňa ma radosťou vidieť, že vďaka live projekcii filmu koncerty symfonického orchestra v spojení so zborovým spevom opäť získavajú nové publikum. Veľmi veľa ľudí v živote nepočulo či nevidelo symfonický orchester naživo a v mysliach majú mnoho negatívnych asociácií, najmä ak sa boja klasickej hudby. No potom prídu, pozerajú sa na svoj najobľúbenejší film so živou hudbu a klasiku si jednoducho obľúbia natoľko, že ich neskôr zaujme aj Beethoven.“
K akým hudobným žánrom inklinujete vy?
„Vždy sa usilujem – najmä sama pre seba – nezaraďovať hudbu do žiadnych kategórií. Vyrástla som na hudbe Bacha a Cocteau Twins. Zdá sa mi, že patria do rovnakej kategórie! Fascinujú ma slová a príbehy, ktoré v kombinácii s hudbou a filmom sú tým vrcholným zmyslovým zážitkom. Keď spievam, rada prostredníctvom spevu rozprávam príbehy, v tom je moja sila.“

V žilách vám koluje cigánska a indiánska krv. Čo pre vás znamenajú tieto korene?
„Môj pôvod mi umožňuje lepšie pochopiť prostredie, v ktorom žijem. Povedala by som, že moja hudba je odrazom oboch kultúr – cigánskej aj indiánskej. Som prepojená na svojich predkov, ale vytváram si vlastnú cestu.“
Ovládate hru na viacerých hudobných nástrojoch. Ako ste sa to naučili?
„Študovala som hudbu od svojich šiestich rokov. Najprv som hrala na klavíri, vždy som spievala v zboroch a vedela som, že spev je tým, čomu by som sa chcela venovať. Chcela som sa pri speve sprevádzať na nástroji, a tak som sa sama naučila hrať na lutne, gitare, ukulele, harmóniu a na niekoľkých ďalších nástrojoch. Teraz píšem svoje vlastné piesne, pre konkrétny nástroj. Jeho tón a zvuk dáva totiž každej piesni vlastný charakter a osobitosť.“
Narodili ste sa vo Francúzsku, vyrástli ste v Barcelone, žijete v Londýne. Ako k tomu prišlo, že ste vystriedali toľké krajiny?
„Aj moji rodičia sú hudobníci, po celý život cestovali za prácou. Hudba je medzinárodný jazyk, to je aj dôvod, prečo sú podľa mňa muzikanti všeobecne tak trochu kočovníci. Vedia nájsť alternatívne spôsoby komunikácie, bez ohľadu na jazyk alebo kultúru. Jednou z foriem, ktorým sa napríklad venujem, sú aborigénske skladby tzv. Songlines z Austrálie. Ide o piesne opisujúce životy a príbehy ľudí na cestách.“
Ako sa žije v Londýne?
„Prší tam, ale ja dážď milujem, pomáha mi sústrediť sa, a pokiaľ ide o samotnú kultúru, Londýn je mikroklíma! Ponúka vám všetko, čo ako umelec potrebujete. Chcete sa povedzme naučiť hrať na arabskej lutne. A určite niekto, koho poznáte, pozná niekoho, kto pozná niekoho, kto hru na arabskej lutne vyučuje. Poznáte teóriu Six Degress of Separation – šesť stupňov odlúčenia? Hovorí, že každý na tejto planéte sa môže spojiť s kýmkoľvek iným len cez sieť svojich známych.“