Vesmír existuje len kvôli nám, tvrdí Hawking

Pod vedením Stephena Hawkinga by ste aj vy vedeli nájsť odpovede na najťažšie otázky ľudstva. Presviedča o tom vedecký seriál z dielne National Geographic Channel.

(Zdroj: NGC)

Britský teoretický fyzik Stephen Hawking má jednu zázračnú schopnosť. Dokáže ťažkú vedeckú tému preložiť do reči, ktorej rozumie i laik.

V knižnom bestselleri Stručná história času priblížil komplikované kozmologické teórie bežným čitateľom a teraz by rád ukázal, že prevratných vedeckých objavov je schopný každý z nás.

Aj jedinci, ktorí nie sú mimoriadne nadaní, dokážu podľa neho ľahko pochopiť myšlienky najväčších mysliteľov a porozumieť ich spôsobu uvažovania.

Televízny štáb vybral niekoľko dobrovoľníkov z radov „obyčajných“ ľudí a Stephen Hawking im v každom dieli seriálu Génius podľa Stephena Hawkinga položí jednu zásadnú otázku týkajúcu sa ľudstva. Napríklad Kto sme? Dá sa cestovať v čase? Sme vo vesmíre sami? a dobrovoľníci s pomocou vedcov a Hawkingových inštrukcií postupne všetky zodpovedia.

Ich rozmýšľanie budú sprevádzať experimenty z oblasti molekulárnej biológie, astrofyziky a iných vied.

Budúcnosť je daná. Možno

„Uvažovali ste niekedy o tom, prečo sme tu?“ pýta sa Stephen Hawking v jednej z epizód. Väčšina ľudí áno, niektorí veria na vyššie bytosti, iní sú presvedčení, že život je len náhodný sled udalostí bez hlbšieho významu.

„Ja si myslím, že na túto otázku sa dá odpovedať aj iným spôsobom,“ hovorí Hawking.

Vesmír sa riadi prírodnými zákonmi, o tom bol presvedčený už Issac Newton, keď mu padlo jablko na hlavu a on vo veku dvadsaťpäť rokov sformuloval gravitačný zákon.

Uvedomil si, že môže existovať len jeden zákon, ktorým sa riadi nielen príťažlivosť Zeme a jablka, ale i príťažlivosť Zeme a Mesiaca. Jediný zákon o príťažlivosti medzi všetkými časticami v celom vesmíre.

„Ak je vesmír určovaný prírodnými zákonmi, jeho budúcnosť je daná tým, čo sa stalo v minulosti. Teda možno aj náš osud ako druhu i ako jednotlivcov, je predurčený.“ Tento znepokojujúci názor vyslovil prvýkrát v roku 1814 francúzsky filozof, matematika a fyzik Pierre Simon de Laplace.

Inými slovami, celá história reality je implicitne obsiahnutá v každom jej okamihu.

Laplace veril, že vesmír funguje ako hodinový stroj. Ak poznáme polohu každého kolieska v stroji, môžeme s istotou predpovedať jeho polohu v každom okamihu minulosti i budúcnosti. Táto myšlienka sa stala známa ako determinizmus.

Znamená to, že náš život je vopred určený a sloboda vlastného rozhodovania neexistuje?

Podvedomie je rýchlejšie

Koncom 70. rokov 20. storočia uskutočnil psychológ Benjamin Libet prekvapivý experiment. Poprosil dobrovoľníkov, aby rozhodovali o pohybe svojho prsta a súčasne zaznamenával ich mozgovú aktivitu.

Ukázalo sa, že v okamihu, keď si mysleli, že o niečom rozhodujú, už bolo rozhodnutie do značnej miery uskutočnené nevedomou časťou nášho mozgu.

Výsledky merania elektroencefalografom dokazujú, že podvedomá časť nášho mozgu začína pripravovať rozhodnutia asi pol sekundy predtým, než sa  pre ne vedome rozhodneme. A náš prst a pohne o ďalšiu pol sekundu neskôr.

To znamená, že napríklad stlačenie tlačidla vykonáva naša podvedomá, a nie vedomá myseľ. Ak je to tak, slobodnú vôľu nemáme.

„Mozog je vytvorený z hmoty, ktorá sa rovnako ako zvyšok vesmíru musí riadiť prírodnými zákonmi. V našich hlavách nie je nič výnimočné, žiadny duch v stroji,“ tvrdí Hawking. „Čiže my ľudia ako súčasť vesmíru ideme po pevne danej ceste. A to, čo považujeme za slobodnú vôľu, je len ilúzia,“ dodáva.

To však nie je koniec bádania, pravda sa skrýva v detailoch.

Rôzne verzie našich životov

Issac Newton predpokladal, že súčasti atómu sa budú tiež správať podľa zákonov pohybu, ale mýlil sa. Zákony, ktoré určujú chod vesmíru vo veľkých rozmeroch, v malom nefungujú.

Musíme sa presunúť do kvantovej fyziky.

„Vesmír je na úrovni malých častíc, ako sú napríklad elektróny, trochu rozmazaný,“ vysvetľuje Stephen Hawking. „Znie to bláznivo, ale pri veľmi veľkom zväčšení sa hmota správa podivne a nezreteľne.“

S týmto prelomovým názorom prišiel v roku 1927 nemecký génius Werner Heisenberg. Vyslovil myšlienku princípu neurčitosti, podľa ktorej obťažnosť lokalizácie malých objektov ukazuje na hlbšiu realitu.

Vesmír má vo svojich základoch zabudovanú náhodnosť a nepredvídateľnosť.

„Zdá sa, ako keby vesmír mal predurčené správanie, ale tiež možnosť voľby. Niečo ako križovatky na ceste,“ hovorí Hawking.

Odpoveď na otázku, či si môžeme zvoliť vlastnú cestu, sa nachádza podľa neho v teórii paralelných vesmírov. V týchto vesmíroch sa realizujú všetky možné výsledky. Stane sa všetko, čo sa môže stať, len v inom vesmíre. Každé rozhodnutie, pre ktoré sme sa nerozhodli, existuje ako naša kópia v paralelnom vesmíre. A história toho nášho vesmíru a našej verzie v ňom nás dovedie tam, kde sme.

„Zákony, ktoré všetko predurčili, od formovania galaxií až po obežné dráhy planét, to je vesmírna logika determinizmu. Týmto spôsobom vesmír poskytuje stabilné podmienky umožňujúce vývoj zložitých tvorov. Keď sa však pozrieme bližšie, zistíme, že vesmír sa stále štiepi na všetky možné vesmíry. V porovnaní s majestátnym vesmírom môžeme byť malí a slabí, ale vesmír veľmi reálnym spôsobom existuje len pre nás. To pre to, že vesmír, ktorý vidím, je ten, ktorý sme si zo všetkých možných vesmírov vybrali. Preto sme tu,“ presviedča Hawking.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  4. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  7. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Moskva alebo Petrohrad? 10 128
  2. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 4 563
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 326
  4. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 2 069
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 1 892
  6. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 801
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 663
  8. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 1 256
  9. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 1 155
  10. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP 872

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Kaddáfí zachránil nemecký klub. Niečo za to však chcel

Nemecký hokejový tím zachránil líbyjský diktátor pred krachom.

KOMENTÁRE

My sme les. Zastavíme katastrofu?

Slovenské lesy miznú, rozšírili sa v nich pilčíci a traktory.

PLUS

Civilizovaná divočina. Na severe Slovenska to záhadne funguje

Oravská Polhora pôsobí ako vymyslená.

Neprehliadnite tiež

Cena Oskára Čepana upozorňuje, že umenie nie je šport. Nemá jedného víťaza

Finalisti vydali spoločné stanovisko a porota súťaže im vyhovela.

Zomrel spoluzakladateľ skupiny AC/DC Malcolm Young

Legendárny gitarista trpel v posledných rokoch demenciou.

Jim Carrey komika nehral, bol posadnutý. Teraz sa chystá na úlohu Ježiša

Nový film na Netflixe zverejnil také zábery, ktoré sa kedysi producenti báli ukázať.

Jan Hřebejk: Som veľký Eurohujer (rozhovor)

Režisér legendárnych Pelíškov neprestal riešiť boľševika.