Režisér Duncan Jones sa pri rozhodnutí prijať ponuku na film podľa herných reálií Warcraftu netajil tým, že je skutočným fanúšikom. O talente syna Davida Bowieho nik nepochyboval, predviedol ho už vo filmoch ako Moon či Zdrojový kód.
Ako však nakrútiť dielo, ktoré neurazí hráčsku komunitu (v prípade značky Warcraft sa skôr hodí pojem masa) a zároveň obrovský fantasy svet predstaví bežnému divákovi?
Prvý stret s Prvým stretom
Svet bojovej hordy orkov zničila život vysávajúca mágia ich najvyššieho náčelníka Gul´dana.
Ak chcú prežiť, musia sa presťahovať inam, otvoria portál, ktorý ich zavedie do Azerothu – sveta ľudí, trpaslíkov a elfov, ktorí si nažívajú v mieri a hrdelnými zelenými ozrutami nie sú nadšení.
Samozrejme, nič nie je také priamočiare, medzi ľuďmi je zradca a medzi okupantmi dobráci, ktorí práve v mieri vidia cestu rozvoja a blahobytu.
Priveľa príbehov, primálo priestoru
A tu niekde vyvstáva problematický aspekt filmu. Na diváka sa sypú mená a názvy v rýchlom, zdanlivo nesúvislom slede. Nechýbajú biblické či antické alúzie a najmä refencie na hru samotnú.
Režisér tak žmurká na hráčov, ktorí sa v Stormwinde či Goldshire cítia ako doma. Rozplynú sa blahom, keď zočia presláveného Durotana, zajasajú pri pohľade na ikonickú orkskú vežu.