Svetoznámy fotograf zabudol vystúpiť v Bratislave, skončil v Paríži

Fotografie Françoisa Kollara nepotrebujú žiadny popis, sú poéziou samy osebe.

Reklama na písací stroj značky Hermès mala naznačiť, že na ovládanie jeho klávesníc stačí sila pierka. Jednoduchý nápad sa stal medzníkom v reklamnej fotografii, 1930. (Zdroj: Dar Françoisa Kollara, , Médiathèque de l‘architecture et du patrimoine, Paríž.)

Meno Françoisa Kollara nie je na Slovensku notoricky známe, hoci ide o špičkového reklamného a dokumentárneho fotografa 30. a 40. rokov, predstaviteľa Novej vecnosti pochádzajúceho zo Senca.

Kollar vyrastal v Plaveckom Štvrtku, po otcovi mal zdediť kariéru železničiara, na dráhe pár rokov aj pracoval. Podľa vlastných slov však raz pri ceste z Nových Zámkov jednoducho „zabudol“ vystúpiť v Bratislave a odviezol sa vlakom až do Paríža. S rodinou sa ani nerozlúčil, vďaka čomu naňho jeho otec na istý čas zanevrel, ako to opisuje v jemu venovanej monografii fotograf Ľubo Stacho.

Bolo to v lete 1924. Kollar mal vtedy dvadsať rokov a v duši fotografiu, ktorá ho nadchla už v detstve. Prvý fotoaparát dostal od matky v štrnástich, štúdio si zriadil v pivnici a začal fotografovať príbuzných a prírodu.

„Nemohol som uplatniť svoje schopnosti doma,“ vyjadril sa pre bratislavský Večerník v roku 1965 o dôvodoch svojej emigrácie z Československa.

Paríž mal byť preňho len medzizastávkou, podľa všetkého túžil ísť do Ameriky. V Paríži nemal žiadnu rodinu, v tomto umelecky živom meste si však veľmi rýchlo našiel priateľov. Ako cudzinec sa prirodzene pohyboval  najmä v maďarskej  komunite, keďže pochádzal z rodiny hovoriacej po maďarsky.

„Určite rozumel aj po slovensky,“ hovorí Lucia Almášiová, ktorá spolupracovala na aktuálnej výstave Práca pohľadu v Slovenskej národnej galérii. Ide o reinštaláciu monografickej výstavy François Kollar. Un ouvrier du regard / A Working Eye z Galérie Jeu de Paume v Paríži, ktorá predstavovala prvé komplexné výstavné spracovanie diela tohto autora vo Francúzsku pozostávajúce aj z doteraz nikdy nepublikovaných fotografií z autorovej pozostalosti.

V Paríži ostal zrejme z finančných dôvodov – potreboval si najskôr zarobiť na cestu. Do známych fotografických ateliérov ho ako amatéra nevzali, začal preto pracovať v Renaulte ako sústružník. Postupne sa však dostával do prostredia reklamných agentúr a inšpiratívne prostredie Paríža ho začalo vťahovať.

„V dvadsiatych a tridsiatych rokoch žilo v Paríži veľa fotografov, neskôr významných mien: Laure Albin Gillot, André Kertész, Germaine Krull, Ergy Landau, Éli Lotar, Roger Schall, Emmanuel Sougez. Pochádzali z rôznych krajín, pracovali pre vydavateľstvá, časopisy aj pre veľké výrobné podniky, robili aj voľnú tvorbu, a často rôzne spoločne vystavovali.

Spolu tvorili ten umelecký virvar vizuálneho umenia vtedajšieho Paríža. Bolo to obdobie formovania moderného jazyka fotografie pod vplyvom Man Raya, Edwarda Steichena, Lászlóa Moholy-Nagya a ďalších,“ dodáva Almášiová.

Ľudia v práci

Profesionálnu prestíž si Kollar začal budovať najprv v spoločnosti Bernès, Marouteau et Cie, ktorá sa špecializovala na umelecké reprodukcie a potom ako hlavný grafik významnej tlačiarne Draeger.

V roku 1930 si s pomocou sochára Jo Davidsona otvoril vlastné štúdio, po šiestich rokoch od príchodu do Paríža sa konečne postavil na vlastné nohy. Robil reklamy pre výrobcov luxusných tovarov, ktoré publikovali aj v špičkových časopisoch, ako je VU či L’Illustration.

V roku 1933 začal spolupracovať s magazínom Harper´s Bazaar, počas šestnásťročnej spolupráce nafotil kolekcie popredných módnych návrhárov ako Lanvin, Balmain, Balenciaga či Coco Chanel.

Všeobecné uznanie Kollarovi však vybudoval až projekt La France travaille - Pracujúce Francúzsko, na ktorom pracoval v rokoch 1931 – 1934. Tri roky kvôli nemu cestoval po celom Francúzsku a fotografoval ľudí pri rôznych druhoch práce. Presúval sa vlakom, ale aj pešo, na chrbte prenášal ťažké statívy, nepoznal nedeľu ani dovolenku. Výsledok jeho úmorného snaženia má však dnes nielen umeleckú, ale aj dokumentárnu hodnotu.

Kollar všade cestoval so svojou manželkou a prvou modelkou Fernande Papillonovou, sestrou francúzskeho fotografa Andrého Papillona. Manželia boli zohranou dvojicou, Fernande bola jeho celoživotnou asistentkou, ale aj propagátorkou jeho diela, pripravovala modely, všetky fotografie popisovala, katalogizovala, číslovala.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: SME Plus


Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Šéf Orangeu: Pre roaming môžu zdražieť domáce hovory a dáta

Európska komisia začala pred niekoľkými rokmi tvrdo regulovať ceny roamingu

DOMOV

Bašternákovi pomáha pomalosť prokuratúry, sťahuje sa z vlastných firiem

Zo siedmich prípadov podnikateľa sú živé len tri.

ŠPORT

Sagan pôjde na ďalšej klasike. Minulý rok bol na nej druhý

V jeho sprievodnom tíme sa objavia aj krajania.

TECH

Päť máp, ktoré zmenia vaše vnímanie sveta

Mapa, kde je navrchu juh je rovnako správna, ako tradičná so severom.

Neprehliadnite tiež

Najlepší český film použil pri vstupe do kín Benešovu diplomaciu (recenzia)

Masaryk je i napriek dvanástim Českým levom remeselne nadpriemerný film.

Zomrel bývalý bubeník rockovej kapely Boston Sib Hashian

Skolaboval počas vystúpenia priamo na pódiu lode, ktorá v sobotu vyplávala z Miami.

Každý život sa usiluje trvať. Konflikt civilizácií je teda nevyhnutný

Dajú sa nakrútiť aj hroznejšie filmy, ako bol Votrelec. Jeden príklad je práve v kinách.

Boli materiálom pre genetické pokusy. A nikto o tom nehovorí

Robert Kirchhoff prináša do kín film o rómskom holokauste.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop