Koncert v Pezinku, rok 1976? Skvelé, boli sme tam! To si dnes môžu povedať len tí, čo vedia, aký vzácny bol v tom čase pocit slobody. Nemeral sa peniazmi, ale odvahou byť tam, kde z politických dôvodov hocikedy mohli tvrdo zasiahnuť poriadkové sily vtedajšej totalitnej moci.
O to silnejší je dnes generačný postoj, ako ho pod normalizačným tlakom formoval český a slovenský umelecký underground. Dôkazom je pripomienka najvýznamnejšieho bigbítového koncertu v našich dejinách, aký sa konal do novembra 1989.

Na Koncerte mladosti po štyridsiatich rokoch sa v Pezinku stretnú výnimoční hudobníci, ktorí v júli 1976 na tom istom mieste založili tradíciu slobodného hudobného festivalu. Spolu s návštevníkmi si ju síce mohli užívať len po dva ročníky, no čo by človek nedal za fenomén československý Woodstock!
"Koncert pred štyridsiatimi rokmi sme robili v prostredí, ktoré sa už na brežnevovsko-husákovský spôsob znormalizovalo," hovorí pre SME vtedajší organizátor Ladislav Agnes Snopko.


Vďaka dobrým miestnym spojkám a organizácii Slovenského zväzu mládeže sa mu však vtedy predsa podarilo do Pezinka pozvať významných predstaviteľov československej džez-folk-rockovej scény, ktorí okrem tvorivých trendov tej doby rezonovali aj s protirežimnými náladami: na pezinskom amfiteátri vtedy vystúpili kapely ETC, Collegium Musicum, či kompletné zoskupenie folkového združenia Šafran – Vladimír Merta, Vlastimil Třešňák, Jaroslav Hutka, Zuzana Homolová, Pepa Nos, Petr Lutka, ale aj kapely Marsyas či Energit, Trio Laca Gerhardta s hosťujúcim Laczom Déczim, Jaro Filip a ďalší.

Koncert trval dvanásť hodín. Organizátori mali predstavu, že ho budú robiť od piatej večera do piatej rána a po dobrom hipisáckom vzore sledovať na záver východ slnka, no predseda vtedajšieho Miestneho národného výboru mal inú predstavu.
Tak sa koncertovalo od druhej do druhej, čo malo vraj za následok, že tisícky ľudí z celého Československa ostali uprostred noci bez vlakových spojov a máničky a vlasáči pospali na pezinských uliciach. "Pre babky, čo išli ráno do kostola, to bola hotová sodoma-gomora," spomína s úsmevom Snopko.

Pripomína, že práve tento koncert bol posledným oficiálnym vystúpením Jaroslava Hutku, ktorý potom ako chartista dostal od komunistov zákaz a pod neustálym tlakom policajného šikanovania musel emigrovať.
Druhý ročník organizoval Snopko už zo základnej vojenskej služby. Dnes je to preňho úsmevná spomienka, vtedy však išlo o vážne kroky: "Pôsobil som v útvare, ktorý strážil muničné sklady, odtiaľ som z telefónu obvolával všetkých tých Mertov a Mišíkov, aby prišli. Keď som potom odchádzal na koncert, veliteľ útvaru mi vraví: súdruh Snopko, vezmite si sviatočnú uniformu, verím, že keď v nej budete moderovať, urobíte dobré meno nášmu bojovému útvaru. Hovoril som si: Máš ho vidieť!"

Hoci tretí ročník Koncertu mladosti sa už zorganizovať nepodarilo, dôležitosť jeho dosahu z neho urobila kultúrny medzník. Z jeho tradície vyšlo aj bratislavské Čertovo kolo v 80. rokoch, neskôr ponúkol tvár aj festivalom po roku 1989.
So spomienkou naň, ale najmä naživo, vystúpia s vobotu večer v pezinskom amfiteátri Collegium musicum, Vladimír Mišík & ETC, Trio Emila Viklického, Luboš Andršt, Jaroslav Hutka, Zuzana Homolová, Vladimír Merta a Jednofázové kvasenie.
Koncert mladosti po 40. rokoch
Koncert / Amfiteáter Pezinok, sobota 18.00