Je smutné, že slovensko-české vzťahy dnes súvisia skôr so sociálnou a ekonomickou situáciou než s kultúrnou históriou. V prípade VLADIMÍRA MICHALA to určite neplatí, pre kníhkupca a vydavateľa zrasteného so značkou Artforum doteraz existuje Česko a Slovensko ako jedna entita. V piatok si v Prahe prevzal cenu Gratias agit za šírenie dobrého mena českej kultúry v zahraničí.
Menil sa rokmi váš postoj k českému kultúrnemu prostrediu?
"Keď tak rozmýšľam o cene, ktorú som práve dostal, zdá sa mi priam nepatričné, že mi ju udelili. Vravím si, prečo niečo, čo beriem ako prirodzenú súčasť života, má byť nejako vyzdvihnuté? Vystihol to náš kamarát Martin Vystavil, ktorý v roku 1993 ako formu protestu proti občanmi neodsúhlasenému rozdeleniu Československa vyrobil sériu tričiek s nápisom I was born in Czechoslovakia. To je postoj našej generácie, pre ktorú Československo doteraz kultúrne existuje ako jedna entita."
Ako to funguje u vás v praxi?
"My v Artfore len minimálne rozlišujeme, čo je české a čo slovenské, v prvom rade nás zaujíma čo je dobré. Čo je dobrá literatúra, lebo to bolo odjakživa kritérium, podľa ktorého sme sa rozhodovali, i keď je to veľmi subjektívna záležitosť. Už kedysi dávno sme na to začali používať okrídlený výraz, že s prepáčením „sračky nevedeme“. Samozrejme, každý kníhkupec vyberá z ponuky to, čo sa mu zmestí na pult. Zároveň však výber vyjadruje aj jeho postoj k životu a definuje tvár kníhkupectva. Kníhkupci si vyberajú z obrovskej ponuky. Je to naša každodenná práca a robíme to radi."
Ani keď sa po osamostatnení Slovenska trh s českými knihami zmenil, ste nechceli meniť postoj?
"Prísun kníh na Slovensko sa vtedy naozaj skomplikoval, museli sme riešiť rôzne colné a administratívne záležitosti. Napokon sme sa s tým vyrovnali tak, že sme v Prahe založili našu dcérsku firmu. Zaujímavé bolo, že v istom období po rozpade Československa sme boli jediná firma, ktorá na Slovensko dovážala české knihy, a to nad nami ešte podaktorí aj krútili hlavami, že načo to robíme, veď je to úplný nonsens."
Vždy ste ponúkali veľa českých autorov, ale najmä knihy svetových autorov v českých prekladoch. Ako ste vnímali slovenské knižné produkty?
"Keď sme kníhkupectvo rozbehli, až po nejakom čase sme si uvedomili, že väčšina kníh, ktoré ponúkame, je v češtine. Dokonca nás na to museli upozorniť. V prvých rokoch po revolúcii asi ani Česi nerozlišovali výrazne medzi dvoma jazykmi, vďaka nastaveniam pred novembrom 1989 stále čítali aj knihy v slovenských prekladoch. V minulosti bolo mnoho kníh, ktoré v českom preklade jednoducho neexistovali. V súčasnosti predať v Čechách po slovensky písané knihy je však už posledných pár rokov takmer nemožné."
