LONDÝN. Kto nechce podľahnúť, nech sem ani nechodí. Tate Modern v Londýne nie je na prvý pohľad žiadnou Marilyn Monroe medzi galériami, no jej zvodné techniky vždy na ľudí fungovali a teraz budú fungovať dvojnásobne.
V piatok otvorila novú desaťposchodovú prístavbu, ktorá stála 260 miliónov libier. Volá sa Switch House.
Vystavovať tu budú zbierky moderného umenia, ktoré ešte verejnosť nevidela. K piatim miliónom ľudí, ktorí majú každoročne možnosť spoznať aj dielo Slováka Romana Ondáka, tak pribudnú ďalší.


Živý obraz mesta
Ak chcete, aby sa vám nová panoráma Tate Modern odkryla pred očami hneď, zvoľte si cestu z bočnej strany, nie priamo z promenády pri Temži. Vkusná hnedá silueta je v páse jemne zlomená, zvrchu mierne naklonená. Podľa toho, z ktorej strany sa na ňu pozeráte. Niektorým pripomína pyramídu bez špicu.
„Je dôležité, že budova nie je zo skla, ale z tehál, ktoré tvoria jej vonkajší obal, čo odkazuje na industriálne dedičstvo tohto miesta,“ povedala pre London Live jedna z kurátoriek galérie Isabella Maidment. Narážala na skutočnosť, že Tate Modern od roku 2000 sídli v bývalej elektrárni v štvrti Bankside.
Priemyselná esencia dokonale kontrastuje s malebnosťou katedrály Svätého Pavla, ktorá je presne oproti galérii - na druhom brehu rieky. Funguje to ako ďalší umelecký koncept. Ak vás totiž prechádzanie sa medzi sálami unaví, sadnete si do pohodlných čiernych kresiel a otvorí sa vám utešený pohľad na mesto. Živý obraz.

Prelínajú sa tu trasy, štýly, storočia
Luxusnú výškovú novostavbu, ktorá je s pôvodnou budovou prepojená cez hlavnú sálu, navrhli architekti zo švajčiarskeho štúdia. Vďaka tomuto vylepšeniu sa výstavné priestory zväčšili o 60 percent.
Pribudli vstupy z rôznych strán a tak ako sa prelínajú prúdy navštevníkov migrujúcich zo severu na juh a opačne, prelínajú sa aj storočia a štýly.
Kto má radšej klasiku zo začiatku 20. storočia a neskôr, nájde tu slávny pisoár Marcela Duchampa, abstrakcie Kazimira Maleviča, Vasilija Kandiskeho, aj slovenskú stopu Andyho Warhola (zhodou okolností aj Marilyn Monroe) či Čecha Jiřího Kolářa.
Alebo portréty žien Pabla Picassa. Možno bude pred nimi sedieť voľne pohodená obdivovateľka a nerušene skicovať niečo úplne iné než je jej predloha. Aké symbolické. Pardón, kubistické.



Nová generácia
Ak vás však lákajú práve tie nové veci, hľadajte výťah a nechajte sa vyviezť k tým, ktorých riaditeľ galérie Nicholas Serota nazýva umelcami, ktorí sa vymykajú spod rámca a zaradenia svojej generácie, pozerajú sa na ľudí spred 50 a sto rokov a nechávajú sa nimi inšpirovať.