Keby sa Denník pubertiačky dostal do širokej americkej distribúcie, možno by mal aj problémy so zákonom. Jeho hrdinkou je štrnásťročné dievča, ktoré si na magnetofón nahráva svoje prvé sexuálne zážitky a nemá pritom žiadne zábrany. Jej slovník nie je uvoľnený. Jej slovník je dekadentný, vulgárny, úplne bez hraníc.
Na Art Filme Feste v Košiciach ho v stredu hrajú ako ukážku nezávislého amerického filmu. Zostavovateľ sekcie Daniel Vadocký hovorí, že v ňom možno vidieť všetko to, čo súčasnému tínedžerskému filmu chýba: odvaha, originalita a schopnosť ukryť pod nesmierne vtipné dialógy vážne téme. "To, že sa štrnásťročné dievča dostane do milostného trojuholníka so svojou mamou a jej milencom, je obrazom nefunkčnej rodiny a zároveň vynahrádzaním si neprítomného otca, hľadaním mužského princípu," hovorí.
Štrnásťročná pubertiačka s mamou. (zdroj: IMDB)
A s maminým milencom. (zdroj: IMDB)Daniel Vadocký na Art Film Fest zostavuje sekciu amerického filmu druhý rok a upozorňuje na to, že označenie nezávislý film neznamená, že naň filmári nemali peniaze. Mali. Režisérku Marielle Heller vo fáze scenáru podporil už aj Sundance Film Institute, jej nezávislosť skôr treba chápať v tom, že ju svojím konvenčnejším prístupom neobmedzovali hollywoodske štúdia.
"Denník pubertiačky je priam uletený film, nijako nie je ukotvený v skutočnosti. Keby ho videlo viac ľudí, možno by aj proti jeho zvrhlosti začali podpisovať petíciu. Zatiaľ sa mu však darí opak, za vydarenú zábavu ho môžu považovať všetky kategórie divákov," hovorí Daniel Vadocý. "Môže sa s ním aj konfrontovať. Samozrejme, tí, čo dospievali niekedy v 80. rokoch v socialistickom Československu majú smiešne skúsenosti v porovaní s tým, čo ponúkala Amerika v ére detí kvetov a krátko po nej. No aj tak sa môžu zamyslieť a pospomínať si, čo to vlastne zažili, o čom pri vzťahoch snívali a aká bola ich realita."
