SME

Prečo Taliani jedia radi a veľa?

Pizza bola jedlom chudobných a stravovacie návyky Neapolčanov boli podľa dobových autorov nechutné.

Dokumentárny seriál História talianskeho jedla: Delizia! vysiela stanica Viasat History.Dokumentárny seriál História talianskeho jedla: Delizia! vysiela stanica Viasat History. (Zdroj: Viasat History)

Všetko sa to začalo paradajkami. Do Talianska ich priviezli námorníci po objavení Ameriky ako okrasnú rastlinu s červenými, no jedovatými plodmi.

Trvalo niekoľko rokov, kým sa našli odvážlivci, ktorí ich nielen ochutnali, ale spravili z nich pretlak a potreli ním placku z kysnutého cesta. V tom momente sa zrodila talianska pizza, ako ju poznáme dnes.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nie je veľa národov, ktoré by mohli povedať, že ich národné jedlá sa stali medzinárodným fenoménom, ani takých, ktoré si na tradičných pokrmoch a surovinách postavili svoju identitu.

SkryťVypnúť reklamu

Taliansko spravilo oboje a pojmy ako pizza, cestoviny, mozzarela či pesto nám automaticky evokujú slnkom zaliatu krajinu na Apeninskom polostrove.

Zaľúbil sa do nej aj britský historik John Dickie a celú svoju kariéru zasvätil štúdiu jej histórie. Okrem kníh zameraných na dejiny mafie ako Cosa Nostra, Mafia Brotherhoods či Darkest Italy napísal aj príbeh talianskej kuchyne Delizia! The epic history of Italians and their food.

Po knižnom úspechu nakrútil v spolupráci so stanicou Viasat dokumentárny seriál História talianskeho jedla: Delizia!, ktorý má v júni slovenskú premiéru.

Nie vidiek, ale mesto

„Najlepšie na tom je, že talianske jedlo má charizmu,“ vysvetľuje  John Dickie. „Tá pochádza z takmer poetického vzťahu k miestu a k vlastnej identite. Taliani jedia radi a veľa, pretože jedenie posilňuje ich vnímanie a vedomie toho, kto sú a odkiaľ pochádzajú.“

SkryťVypnúť reklamu

V dokumente sa vydáva naprieč Talianskom, aby divákom odhalil fascinujúce príbehy o strastiach, želaniach i zrade, ktoré sprevádzali vznik niektorých jedál, napríklad obľúbených makarónov. Ako vlastne vznikli cestoviny? Priniesol ich do Európy Marco Polo zo svojich ciest po Ďalekom východe, alebo si ich pripravovali už Etruskovia v 7. storočí pred Kristom?

Predstava, že tradičné talianske jedlo pochádza z prostredia nadčasovej vidieckej jednoduchosti, je tiež mylná. John Dickie presviedča, že talianske jedlo je mestským jedlom.

Zatiaľ čo prostí dedinčania hladovali, v mestách sa sústredilo všetko na vytvorenie dokonalej kuchyne: peniaze, zdroje, trhy, politická sila, intelekt i talentovaní šéfkuchári a ich prieberčiví zákazníci.

S Rímom sú úzko spojené artičoky a vnútornosti, s Florenciou nadrozmerné stejky, s Janovom pesto a s Neapolom samozrejme pizza.

SkryťVypnúť reklamu

Boli to práve Neapolčania, kto potrel cestovú placku paradajkovým pretlakom a z jednoduchého jedla sa stala národná pochúťka. V okolí mesta sa začali hromadne pestovať rajčiny a pizza sa stala záchranou pre najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva. Bola lacná, zasýtila a mohli ste ju zjesť pomerne rýchlo, niekde na ulici alebo v jednoduchej reštaurácii.  Doboví talianski autori tieto stravovacie návyky nazývali ‚nechutnými‘.

„Podvýživa, hlad a hladomory sú neodmysliteľnou súčasťou príbehu talianskeho jedla,“ hovorí John Dickie.

Kráľovná Margherita

Prvá pizzeria vznikla v Neapole v roku 1820 a ‚kráľovské jedlo‘ sa z pizze stalo v roku 1889. Kráľ Umberto I. a jeho manželka Margherita, znudení z jedál vlastného kuchára, požiadali počas návštevy Neapola, aby im šéfkuchár Raffaele Esposito upiekol miestnu špecialitu – pizzu. Kráľovnej nesmierne zachutila, najmä variant s rajčinovým pretlakom, mozarellou a bazalkou, ktorá odvtedy nesie jej meno.

SkryťVypnúť reklamu

A prečo chcel fašistický diktátor Benito Mussolini, aby Taliani jedli namiesto cestovín a pizze ryžu? A čo s tým má spoločné talianske rizoto?

John Dickie, hoci je Angličan, vie o histórii Talianska skutočne mnoho. Ocenil to aj prezident Carlo Azeglio Ciampi, keď ho v roku 2005 vymenoval Komtúrom Radu hviezdy talianskej solidarity. 

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Za 30 rokov videl v autoškole všeličo. Vodiči už nie sú tak zruční
  2. Trhy, história aj all inclusive. Kam k moru v Tunisku?
  3. Tunisko nie je len o plážach. Takto vyzerá mimo rezortu
  4. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby
  5. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo
  6. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  7. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  8. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta
  1. Záhradkári, pracujte len ráno a večer
  2. Trhy, história aj all inclusive. Kam k moru v Tunisku?
  3. OTS: LESY SR sa dištancujú od nepravdivých tvrdení
  4. Influenceri vzali na dovolenku ľudí, ktorých nepoznali
  5. Uprostred leta prichádza princ na bielom koni
  6. Letná revolúcia a špeciál o mužoch a našich svetoch
  7. Tunisko nie je len o plážach. Takto vyzerá mimo rezortu
  8. Stanovisko LESY Slovenskej republiky, š. p.
  1. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby 17 135
  2. Tunisko nie je len o plážach. Takto vyzerá mimo rezortu 8 075
  3. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo 2 933
  4. Apartmány pri mori nie sú len pre smerákov. Kde nájdete lacné? 2 925
  5. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto? 2 368
  6. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta 2 225
  7. Čo môže spôsobiť minúta navyše pri pražení kávy? 1 973
  8. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete? 1 796
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (13. - 19.6.1925)
  2. Eva Gallova: Vyšetrovanie podozrivej smrti slávneho maliara Raffaela Santi a druhý raz bol slávnostne pochovaný
  3. Daniel Bíro: Komiksy manga sú v súčasnosti tále populárne a obľúbené. Vedeli ste, že majú charakteristický štýl kresby a čítania?
  4. Melita Gwerková: Keď sa múza stane slávnejšou ako jej obdivovateľ
  5. Zuza Fialová: Viac konzumu - viac nešťastia. Súmrak modernity v dvoch zásadných knihách.
  6. Katarína Mikolášová: Banja Luka je dnes živým centrom kultúry a turistiky
  7. Adriana Boysová: Volajme ho Sam. Vypočutý Bohom.
  8. Martin Šuraba: Harry Potter: Čarodejnícky almanach
  1. Radko Mačuha: Oslobodenie prichádza z Východnej. 26 531
  2. Viktor Pamula: Fico je nebezpečný 16 525
  3. Michael Achberger: Prestaňte rátať kalórie. Toto vás naučí chudnúť jednoduchšie! 12 078
  4. Ján Valchár: Delúzia svätých Cyrila a Metoda 7 561
  5. Juraj Kumičák: Ako Cyril a Metod fašistom pomáhali... 6 821
  6. Dávid Polák: Denník Dezoláta 6 447
  7. Martin Halás: Vypískali sme aj Čaputovú a Hegera. A nikto sa tým nechválil 4 233
  8. Ján Valchár: Delúzia solúnskych bratov plus novinky z frontu 3 785
  1. Marcel Rebro: Dúhová facka pre červených: Ako si Smeráci vylámali zuby na Volkswagene
  2. Marcel Rebro: Matúš Šutaj Eštok zachraňuje východ po povodniach: z pláže na Sardínii
  3. INESS: Aké je (ne)produktívne zdravotníctvo?
  4. Marcel Rebro: Prezident v maskáčoch: Pellegrini sa ide hrať na vojačika, zatiaľ čo krajina horí
  5. Marcel Rebro: Fico medzi čajom a oknom: Moskva nerada, keď sa kamoši pretvarujú
  6. Věra Tepličková: Krutá rana pre opozíciu: Minister Takáč opäť nakupoval potraviny
  7. Post Bellum SK: Pán minister, nacistickému Nemecku nikto nič neodpustil
  8. Marian Nanias: Systém emisných povoleniek v EÚ.
SkryťZatvoriť reklamu