Bol raz jeden Jožko, a ten bol cez prázdniny s rodičmi pri mori. Ako každý správny chlapec, aj on túžil byť námorníkom. Najradšej sa prechádzal po prístave a obdivoval lode kotviace pri móle, od najmenších bárok až po obrovské zaoceánske parníky. Keď uvidel fúzatého morského vlka v pruhovanom tričku, osmelil sa a opýtal sa ho: Nepotrebujete plavčíka? A už si vyzliekal tričko a skočil do vody, aby mu ukázal, že vie plávať. Čo čert nechcel, priplávala veľryba a uvidiac na brehu pruhované tričko, po akom odjakživa túžila, natiahla si ho cez hlavu a odplávala do šíreho mora.

Bohéma nosí pásiky
O tom, ako to všetko dopadlo, hovorí rozkošné leporelo českého spisovateľa Jiřího Žáčka. Okrem dobrého čítania potvrdzuje malú, ale dôležitú pravdu: ak si chceme aspoň na chvíľu privlastniť slnko, leto, voľnosť, pach a pulz morských prístavov a echt vzrušujúcej človečiny, obliecť si pruhované tričko je priam nevyhnutnosť.
Vedeli to Picasso, Boris Vian aj Jacques Prévert, Jack Kerouac, Allan Ginsberg i Lawrence Ferlinghetti. Geometrickým tvarom bretónskych pobreží prepadol v New Yorku aj zakladateľ pop-artu Andy Warhol, zlákali aj Marilyn Monroe či Jamesa Deana.

Vysokú mieru ich elegancie vyhmatla ikona módneho návrhárstva Coco Chanel, neskôr si na nespútanom prúžkovanom šialenstve založil módny imidž aj slávny Jean Paul Gautier.
Nikdy by sa bez neho nezaobišiel ani chuligánsky Vlk zo známej sovietskej rozprávky, a už vôbec nie „špenátojed“ Pepek Námorník. Aj pre českého režiséra Jana Hřebejka je takmer rovnošatou. Typický námornícky outfit sa dokonca práve stal hitom prebiehajúceho Art Film Festivalu v Košiciach.

História trička
Námornícke pruhy majú korene v Bretónsku. V snahe odlíšiť sa od iných krajov ich už v roku 1800 začali nosiť miestni námorníci a rybári. Súčasťou uniformy francúzskeho námorníctva sa stali až neskôr, ukázali sa ako veľmi vhodné pri výpravách na more. Výrazné modro-biele pruhovanie totiž pomáhalo morských vlkov na vode zďaleka rozoznať. Tričko z pevnej bavlny navyše chránilo pred silným vetrom aj pálivým slnkom.
Pruhovaný vzor na tričkách zaviedlo v 19. storočí aj ruské či americké námorníctvo a neskôr pribudlo aj profesijné farebné rozlíšenie: tmavomodré pruhy nosili námorníci a námorná pechota, bledomodré výsadkári, čierne tankisti a posádky ponoriek, zelené pohraničníci a červené vojaci ministerstva vnútra.

Je to klasika klasík
Letný vzor si získal anglickú kráľovnú Viktóriu, dokonca natoľko, že dala pre svojho malého syna, princa Alberta, ušiť malý námornícky oblek. Inšpirujúc bohaté matky z obdobia viktoriánskej éry rozšírila jednoduchú krásu do sveta.
Začiatkom 20. storočia zažil štýl „breton tee-shirt“ v móde svoj boom, ktorý navždy ovplyvnil módu – od plážovej ležérnosti až po vysokú salónnu eleganciu. Stal sa klasikou klasík. Pruhom ako geometrickým vzorom sa nedalo nič pokaziť, bol čoraz nadčasovejší a univerzálnejší.
„Motív prúžkov sa objavoval už v pravekých tkaninách, patrí medzi základné elementy výtvarného vyjadrovania človeka. Je to prirodzený vzor princípu fungovania tkáčskeho stavu,“ hovorí historička módy Zuzana Šidlíková, tiež fanúšička pruhovaných tričiek.

Prvý pracovný odev
V našich, najmä českých končinách sa prúžky zrodili ešte pred Veľkomoravskou ríšou v podobe kanafasu, bavlnenej tkaniny zo stredne hrubej konopnej priadze, tkanej v plátennej väzbe so zreteľnou textúrou. Vzormi kanafasu boli červené alebo modré pruhy, buď pozdĺžne, priečne alebo ich kombinácia ako káro. Šili sa z nich periny, ale aj pracovné odevy – košele, vesty či zástery.

Námornícke tričko s modrými pruhmi je vôbec prvým pracovným odevom, ktorý sa stal súčasťou módneho priemyslu. Pôvodne muselo obsahovať presne 21 bielych pruhov hrúbky dva centimetre a rovnaký počet modrých o polovicu tenších, číslo symbolizovalo počet víťazstiev Napoleona Bonaparta nad anglickým kráľovským loďstvom.
Okrem toho, že je praktické, je spoľahlivým symbolom nespútanosti, bohémstva a emancipácie. Spája rybárov, námorníkov, vodákov, umelcov, freelancerov, deti, mladých aj dôchodcov, vychudnutých aj svalovcov.
Anketa
Prečo nosíte námornícke tričko?
Palo Čejka, výtvarník a hudobník

Nosím dokonca dve naraz - tričko s dlhým rukávom s typickým lodičkovým výstrihom a pod ním tielko, ktorého pánty ten lodičkový výstrih, pre mňa nežiaduci, vyplnia. Väčšinou tromfnem okoloidúcich v podobnom outfite, lebo keď na mňa niekto spolupatrične zamáva na ulici, tak nadvihnem jedno tričko a ešte ukážem druhé, že dve sú viac ako jedno! Ale inak nie som súťaživý typ. Občas mám pocit, že sa tento druh odevu mení na uniformu, no napriek tomu po ňom často siahnem. Námornícke tričko ma jednoducho baví. Akurát mám trochu zmiešané pocity z toho, že si ho kupujem v military shope. Lenže čo, keď len tam dostať túto originál klasiku.
Monika Kompaníková, spisovateľka

Som veľká fanúšička pozdĺžnych pásikov, lebo mi k mojim 47 kilám dokážu pridať toľko, že vyzerám na znesiteľných päťdesiat. Pásiky sú veselé, a keďže často chodím v čiernom, práve tie tú smutnú čiernu trochu skorigujú, pričom stále dokážu byť aj elegantné. Pásiky nosím ja aj moji synovia a to najobľúbenejšie je, samozrejme, námornícka klasika, tričko ruských námorníkov bez akejkoľvek značky. Výborný materiál, je nezničiteľné. Ani neviem, ako som sa k nemu dostala, tuším som ho dostala od sestry, nosím to, čo ona už vyhadzuje.
Jano Šebík, režisér

Pruhované tričko je pre mňa vlajka slobody, voľnomyšlienkarstva, priestor, voda a vzduch. Keď si ho obliekam, mám pocit, že sa do tej atmosféry prenášam a že ju mám. Pred desiatimi rokmi otec dostaval loď a z Bratislavy sme preplávali po Dunaji do Solúna a následne na Leros. Pruhované tričko bolo všetko - ochrana pred slnkom, pred vetrom, aj pyžamo. Aj môj starý otec ho nosil na Dunaji. Je to kroj voľnosti, je to značka dobrodružstva. A vo všedný deň si toto všetko jeho nosením aspoň pripomeniem a prenesiem sa. Najlepšie je s dlhým rukávom, chráni vás takpovediac od všetkého.