Ladislav Snopko: Najlepšie zakázané diela boli na svetovom kongrese mäsa

V Kutnej Hore sa otvára výstava XXL pohľadov na súčasné slovenské výtvarné umenie

Ladislav Snopko - kultúrny manažér a publicista, jeden z lídrov nežnej revolúcie a zakladateľov hnutia Verejnosť proti násiliu, bývalý minister kultúry a riaditeľ kultúrnych zariadení v Petržalke, organizuje výstavy po celej Európe.(Zdroj: FOTO SME - GABRIEL KUCHTA)

Umelec musí mať v sebe bezbrehú odvahu ísť do rizika a dávať všanc vlastné vnútro i postoje, aj keby za to mal dostať po nose, hovorí jeden z najznámejších organizátorov kultúrneho života AGNES - LADISLAV SNOPKO. Ako znalec neoficiálnej umeleckej scény z čias normalizácie v Československu potvrdzuje, že diela slovenských výtvarníkov z tohto obdobia sa dnes dostávajú medzi svetovú špičku. Rozhodol sa vo veľkom štýle zorganizovať ich výstavu v Česku. Doplnil ich o tvorbu mladších autorov.

Prečo vystavujete práve v Kutnej Hore?

„Ešte ako riaditeľ Slovenského inštitútu v Prahe v roku 2012 som začal predstavovať menšie autorské kolekcie zo slovenského výtvarného umenia, na ktorých sa postupne predstavovali dvojice najvýznamnejších kunsthistorikov a slovenských výtvarníkov od šesťdesiatych rokov až po dnes. Túto šnúru som v spolupráci s kurátormi Zuzanou Bartošovou a Richardom Drurym, ktorí zo segmentov urobili celok, ukončil veľkou súhrnnou výstavou, kde sa predstavujú všetci naraz. Ku koncu výstavy k nej vydáme knihu. Pôvodne to malo byť prostredníctvom slovenského inštitútu, to sa však nepodarilo, lebo ma odvolali. Partnera som našiel v Galérii Stredočeského kraja v Kutnej Hore. V galérii sú ústretoví ľudia a výborné priestory v nádhernom prostredí. Vznikla tak veľkolepá panoramatická výstava, ktorou si chceme zároveň pripomenúť naše predsedníctvo v Európskej únii.“

Podľa akého kľúča ste vyberali?

„Je to 41 dvojíc naprieč niekoľkými generáciami. Mnohí z vybraných sú už od šesťdesiatych rokov mimoriadne dôležití. Keďže som veľký ctiteľ súčasného výtvarného umenia, ktoré sa odvíja od Duchampovej dadaistickej revolúcie, prinášajúcej nielen pop-artné, ale i konceptuálne smerovanie a zároveň svetonázor, oslovil som kunsthistorikov, ktorí akceptujú tento druh tvorby nielen v staršej, ale aj v strednej a mladšej generácii. Na výstave vďaka ich výberu nechýbajú ani diela autorov vyznávajúcich neokonštruktivizmus, archetypálne východiská či novú figuráciu. Pre osvieženie pamäti považujem ich prítomnosť za dôležitú.“

Je podľa vás slovenské výtvarné umenie vo svete primerane hodnotené?

„Myslím, že vo svete sa už vie, že slovenský pop-art, konceptuálne i neokonceptuálne umenie sú jedinečné. V londýnskej galérii Tate Modern visí na stene rodokmeň svetového výtvarného umenia, kde medzi veľkými menami ako Warhol alebo Duchamp nájdeme aj Júliusa Kollera a Romana Ondáka. Pritom z východného bloku tam nie je skoro nikto. Až teraz sa zisťuje, že v šesťdesiatych rokoch minulého storočia bola úroveň slovenského výtvarného umenia medzinárodne porovnateľná s akoukoľvek inou špičkovou scénou. Mimochodom, vlani bola v USA výstava Medzinárodný pop-art ohodnotená ako najvýznamnejšia v roku a jej súčasťou boli aj diela Jany Želibskej.“

S každým umelcom, ktorého vystavujete, predstavujete aj jeho teoretika. Akú úlohu zohráva kunsthistorik v tom, či dielo na scéne prerazí?

„Išlo mi práve o to, aby sa dostali pod jednu strechu tí, čo tvoria diela s tými, čo im dávajú spoločenské a historické súradnice. Stoja veľmi blízko seba. Vychádzam najmä z obdobia po obsadení Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Vývoj na Slovensku sa vtedy uberal iným smerom ako v Česku, kde vznikli disent a Charta 77 a fungovali nadnárodne výrazné zjavy. Na Slovensku sme mali skôr šedú zónu, sám ju poznám, bol som jej súčasťou. Jediná vrstva, ktorá okrem tajnej cirkvi fungovala v istej pospolitosti, boli práve výtvarní umelci. Nehovorím teraz len o konceptualistoch, ale o všetkých, čo netvorili v duchu socialistického realizmu, boli vyhodení zo zväzu výtvarníkov a nemohli oficiálne vystavovať. Niektorým zobrali dokonca pasy a boli pod dohľadom štátnej bezpečnosti. Títo umelci sa schádzali a našli spôsob, akým sa dalo existovať.“

Napríklad?

„Mnohí boli učiteľmi na základných a stredných umeleckých školách, niektorí spolupracovali s architektmi pri výzdobe nových budov, kde sa paradoxne nevyžadoval socialistický realizmus. K svojim sviatkom si dávali albumy, ktoré, keďže boli darom, nemohli byť predmetom problémov. Organizovali výstavy mimo oficiálnych inštitúcií. Nedá sa povedať, že to bolo umenie proti totalite, bolo to umenie napriek totalite. Nie je náhoda, že hnutie Verejnosť proti násiliu vzniklo vo výtvarníckom prostredí, v priestoroch Umeleckej besedy a že z pätnástich ľudí, ktorí zakladali koordinačné centrum, boli štyria z výtvarnej scény - zväčša patrili k jej neoficiálnej časti.“

Čo musí mať v sebe výtvarné dielo, aby vás zaujalo?

„Výtvarné umenie sprevádza ľudstvo od jeho počiatku, to dokazujú už 25-tisíc rokov staré jaskynné maľby. Vždy plnilo funkciu, ktorá nebola len samonosná, bolo výrazom duchovného života konkrétneho spoločenstva a otváralo možnosti aj bežnému človeku porozumieť princípom vlastného bytia. A myslím si, že na tom sa dodnes nič nezmenilo. Výnimočné umelecké dielo vždy odmieta povrchnú snahu zapáčiť sa.“

Dokážu to aj mladší slovenskí výtvarníci?

„Som rád, že na výstave je viacero sugestívnych diel mladých autorov, ktorým ide predovšetkým o prekročenie hraníc trhu a vydávajú svedectvo skutočného autentického zážitku, alebo postoja, v ktorom uplatňujú intelektuálne dimenzie. Nie som veľký ctiteľ takzvanej maľby po maľbe. Mnohí, ktorí tento termín presadzujú a autori, ktorí sa k nemu hlásia, využívajú situáciu, že sa medzičasom z výtvarného umenia stal dosť dobrý biznis.“

Nedávno z Bruselu vrátili diela Mareka Ormandíka a Erika Šilleho, vraj sa nehodia do vybraných priestorov v europarlamente. Čo si o tom myslíte?

„Obrazy sa chystali zavesiť v úradných, nie verejných priestoroch. Druhá vec je, že o tom rozhodlo slovo nejakého úradníka, ktorý si povedal, že nechce chodiť popri takých obrazoch do práce, čo je dosť úbohé. Je to však úplne iný druh škandálu, než keď súdia Petra Kalmusa za postriekanie Biľakovej sochy červenou farbou.“

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Aký bude váš doplnkový dôchodok
  2. Vydanie denníka SME spolu s knihou Ľubomíra Feldeka
  3. Premýšľate nad kúpou last minute dovolenky v Egypte?
  4. Vaginálne mykózy – ako sa im brániť?
  5. Bolesti hlavy, brucha či únava? Môžu za to možno aj parazity!
  6. Neviete si vybrať správne miesto na dovolenku v Grécku?
  7. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  8. Jednoduchá mobilná tlač z vášho smartfónu, alebo tabletu?
  9. Vďaka úveru na rekonštrukciu môžete ušetriť tisícky EUR
  10. Zažite vašu vysnívanú dovolenku na Bali
  1. Mladí futbalisti získali takmer 50 tisíc eur
  2. OMV modernizuje čerpacie stanice. Prioritou je pohodlie zákazník
  3. Aj zmrzlina podlieha trendom, mali ste už špenátovú?
  4. Prémiovosť slovenského trhu rastie, dovozová Metaxa je na čele
  5. Neseďte doma, cestujte z Košíc do sveta
  6. Vydanie denníka SME spolu s knihou Ľubomíra Feldeka
  7. Kŕčové žily: Nepekné a nebezpečné
  8. Študenti obhajovali návrhy na využitie Pisztoryho paláca
  9. Turistický nosič pre malého dobrodruha?
  10. Kúpte si nehnuteľnosť v 5* luxusnom rezorte v zálive Sistiana
  1. Aký bude váš doplnkový dôchodok 11 444
  2. Bolesti hlavy, brucha či únava? Môžu za to možno aj parazity! 4 755
  3. Od 1. júla už prestanete chodiť na poštu! 4 233
  4. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a. 3 755
  5. Vaginálne mykózy – ako sa im brániť? 3 515
  6. Neviete si vybrať správne miesto na dovolenku v Grécku? 3 213
  7. Jarabinky Grande odštartovali predaj zaujímavými cenami bytov 3 211
  8. Premýšľate nad kúpou last minute dovolenky v Egypte? 3 130
  9. Vydanie denníka SME spolu s knihou Ľubomíra Feldeka 2 699
  10. V Prešove sa dnes tankuje za euro. Aj prémiové palivá 2 574

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Vyšla nová vlastnícka štruktúra Váhostavu, odhalila sa aj Penta

V protischránkovom registri majú Brhel, Fiľo, Haščák či Široký zapísané prvé firmy.

DOMOV

Učiteľ: Progresívnych učiteľov ministerstvo kleplo po prstoch

Rodičia a učitelia zbierajú podpisy.

DOMOV

Nacionalistický kňaz pomáha šíriť propagandu ĽSNS

Ján Košiar píše pre časopis, ktorý finančne podporuje rezort vnútra.

Neprehliadnite tiež

ROZHOVOR

Žiadny z nich to neľutuje. Bývalí riaditelia televízie sa vyspovedali

Boli medzi nimi básnik aj bubeník. Dostali slovo vo filme Tomáša Hučka Boli pri tom

RECENZIA

Dnes je už aj smrť zábava. Ulrich Seidl nakrútil film o lovcoch žiráf v Afrike

O zabíjaní zveri rozprávajú so zanietením náboženských fanatikov.

Peter Breiner: Hudba na Slovensku nemôže byť bez osobných sporov

Skladateľ žijúci v New Yorku oslavuje 60 rokov a pripravuje pokračovanie Slovenských tancov.

Helena Třeštíková: Česká rodina žije intenzívne. Keď deti, tak rovno päť

Režisérka hľadá status rodiny, ktorú sloboda podnikania takmer ubila.