Čarovná knižka maľovaných rozprávok zachytáva korešpondenciu slávneho maliara a jeho malej dcéry. S mamou ostala svojho času žiť mimo totality, ktorá otca od nich na celé desaťročia oddelila.
Bol raz jeden kocúrik, býval v dome s malým dievčatkom a keď pri ňom večer zaspával, snívali sa mu rozprávky: o dvoch rozdielnych bratoch, ktorým dal lekárnik príučku, o bocianovi, čo sa zamotal do telefónnej šnúry, či o slečne, ktorej zázračný kvet plnil želania.
Tieto kocúrie sny behali po rozume istému maliarovi Imrovi Weinerovi Kráľovi, keď po večeroch myslel na svoju dcéru Elise, ktorú nemohol vidieť, lebo totalita ich oddelila, ešte keď bola celkom malá. A tak ich pre ňu maľoval a posielal v listoch do ďalekého Paríža. Nemali byť nikdy publikované, nedávno však so súhlasom Elise predsa vyšli knižne a obohacujú maliarov rukopis o pestrofarebné maľby s detskými motívmi.
Rodák z Považskej Bystrice patrí k najoriginálnejším predstaviteľom surrealizmu, magického realizmu a secesného impresionizmu na Slovensku. Jeho život a tvorba sa zbiehajú v jednom z pohnutých osudov veľkých osobností 20. storočia. Srdcom ľavičiara vyliečil z viery v komunistickú politiku až proces s Rudolfom Slánským.
Hoci mu režim nebol príliš naklonený a niekedy ho vyslovene zakazoval, stále tvoril a ľudia mali jeho veci veľmi radi. Boli obdobia, keď mohol aj vystavovať, urobiť známku, predať dielo oficiálnou cestou či ilustrovať knihu. Dnes jeho obrazy nevisia len v štátnych galériách, nachádzajú sa najmä v mnohých súkromných rukách. Nepredával ich totiž draho a vedel sa tešiť, keď nimi niekomu urobil radosť.
Cez snové symboly rád zachytával život na slovenskom vidieku, tematizoval však aj svoj židovský pôvod a spoločenské problémy doby, okrem maľby sa venoval grafike, ilustrácii či plagátu. Mal veľmi silné sociálne cítenie, čo sa prejavilo v jeho humanistických kompozíciách, kde spájal poetické a dramatické videnie sveta.
Najčastejším motívom jeho obrazov je žena, a to nielen v podobe aktov, ale aj ako matka či ťažko pracujúci človek. Jeho obľúbeným motívom sa stala aj Bratislava, v ktorej sa od roku 1961 natrvalo usadil.
Imro Weiner Kráľ (1901 – 1978) študoval v Prahe, Düsseldorfe, Berlíne aj v Paríži, odkiaľ sa už v polovici 20. rokov vrátil na Slovensko a spojil sa s intelektuálnou ľavicou. Hľadajúc v tvorbe nové cesty a možnosti, namaľoval v tom čase svoje najlepšie obrazy. V roku 1939 emigroval do Francúzska, kde sa zapojil do hnutia odporu proti fašizmu. Po Víťaznom februári ho z Francúzska vyhostili a opäť sa vrátil na Slovensko. V Paríži ostala jeho malá dcérka Elise. Keď sa pokúsil o ilegálne prekročenie hraníc, zatkli ho a väznili. Aby bol dcérke bližšie, maľoval príbehy, ktoré jej postupne v rokoch 1953 až 1956 posielal.
Elise už dávno nie je dieťa a hoci žije a pracuje v Paríži, Slovensko má veľmi rada. Ukážky z obrázkov, ktoré pre ňu otec nakreslil, mali byť pôvodne súčasťou veľkej monografie. Sú však také čarovné, že napokon začali vychádzať samostatne. Na svete je už prvá zo série kníh Príbehy kocúra Mineta.
