Pocit ohrozenia - to je základná emócia, ktorú zachytil z festivalových inscenácií český divadelný publicista Josef Rubeš. Väčšina z nich ho pozitívne prekvapila jasne zadefinovanou témou. „Nie vždy všetko divadelne vyjde, ale z prezentovaného výberu bolo zrejmé, že sa niečo deje v slovenskom divadle aj v spoločnosti,“ opisuje Rubeš.
Niektoré produkcie sa mu zdali angažované až priveľmi, aj za cenu umelecky slabšej metafory. Medzi také radí napríklad Jadro banskobystrického Divadla Štúdio tanca, aj v tejto tanečnej inscenácii však boli preňho zaujímavé momenty.
Kým divadlo v Česku trpí podľa neho prázdnou okázalosťou, naša scénografia je v opačnom extréme a najčastejšie sa topí v tmavom industriálnom štýle, ktorý bol moderný už pred desaťročiami. Rubeš však stále veľmi obdivuje slovenské herectvo. „Kľúčom k nemu je autenticita, to, že herec na javisku jednoducho ‚je‘, akokoľvek to znie banálne,“ vyjadril sa.
Martišovej výkon
Medzi jeho najväčšie zážitky z prehliadky paradoxne zaradil detské predstavenie divadla Piki Babička z vajíčka, na ktorom oceňoval jednoduchú metaforu. Veľký zošit podľa románu Ágoty Kristófovej z DAB Nitra mu zas poskytol jeden z najsilnejších hereckých výkonov festivalu. Zaslúžila sa oň Žofia Martišová v úlohe krutej starej mamy.
