BRATISLAVA. Bud Spencer nebol herec. Nikdy herectvo neštudoval a pravdepodobne by ani nevedel povedať, aký kumšt, psychólogia a iné vedy za herectvom sú.
Lenže Bud Spencer mal neuveriteľné vyžarovanie, a toho sa filmári chytili. Na pľaci nepotreboval v podstate nič iné, len stáť.
Ani nestihol nakrútiť viac ako dva spaghetti westerny s Terenceom Hillom, a už aj v Amerike vedeli, že v kinách je nová hviezda.

Verný jednému receptu
"Hovorí sa o vás, že zarábate milióny dolárov za film. Je to pravda?," nesmelo sa pýtala v roku 1983 redaktorka televízie Entertainment Tonight, keď dvaja Taliani prišli na návštevu do Hollywoodu. Spencer jej vtedy odpovedal: "Áno, sme veľmi bohatí."
Museli byť, veď každý ich film bol - ako vravia Američania - box office smash. Všetko iné vtedy išlo bokom.
Spolu nakrútili osemnásť filmov a až do polovice 80. rokov im vydržal ten istý recept. Terence Hill sa hral na neviniatko s azúrovo modrými očami - a Bud Spencer bol zas ten, čo mal nákazlivo dobré srdce.
Silné ruky a poker face.
Meral meter deväťdesiat, vážil stoštyridsať kíl. Povedali by ste, že pre akčné a dobrodružné filmy je úplne nevhodný, pretože sa ani nevie hýbať. Nuž, naozaj sa veľmi nevedel.
Keď vstúpil do sveta filmu, kariéru úspešného talianskeho plavca a olympionika mal už dávno za sebou. Pre spaghetti western však bolo dôležité, že vedel strašne dlho udržať poker face.
Keď na scéne vzniklo napätie a začali sa konflikty, všetci sa hemžili a vyťahovali si rukávy, on zostával pokojný. Až kým ho niekto nerozdráždil tak, že musel vstať.
A potom sa to začalo.
Nohy sa mu vlastne nehýbali, ale dlhými ramenami dosiahol dosť široký záber. Len raz sa napriahol, a prefackoval troch ľudí naraz.