V čom bolo tajomstvo popularity Buda Spencera?

BRATISLAVA. Bud Spencer nebol herec. Nikdy herectvo neštudoval a pravdepodobne by ani nevedel povedať, aký kumšt, psychólogia a iné vedy za herectvom sú.

Lenže Bud Spencer mal neuveriteľné vyžarovanie, a toho sa filmári chytili. Na pľaci nepotreboval v podstate nič iné, len stáť.

Ani nestihol nakrútiť viac ako dva spaghetti westerny s Terenceom Hillom, a už aj v Amerike vedeli, že v kinách je nová hviezda.

S najvernejším parťáko, Terenceom Hillom. (zdroj: IMDB)

Verný jednému receptu

"Hovorí sa o vás, že zarábate milióny dolárov za film. Je to pravda?," nesmelo sa pýtala v roku 1983 redaktorka televízie Entertainment Tonight, keď dvaja Taliani prišli na návštevu do Hollywoodu. Spencer jej vtedy odpovedal: "Áno, sme veľmi bohatí."

Museli byť, veď každý ich film bol - ako vravia Američania - box office smash. Všetko iné vtedy išlo bokom.

Spolu nakrútili osemnásť filmov a až do polovice 80. rokov im vydržal ten istý recept. Terence Hill sa hral na neviniatko s azúrovo modrými očami - a Bud Spencer bol zas ten, čo mal nákazlivo dobré srdce.

Silné ruky a poker face.

Meral meter deväťdesiat, vážil stoštyridsať kíl. Povedali by ste, že pre akčné a dobrodružné filmy je úplne nevhodný, pretože sa ani nevie hýbať. Nuž, naozaj sa veľmi nevedel.

Keď vstúpil do sveta filmu, kariéru úspešného talianskeho plavca a olympionika mal už dávno za sebou. Pre spaghetti western však bolo dôležité, že vedel strašne dlho udržať poker face.

Keď na scéne vzniklo napätie a začali sa konflikty, všetci sa hemžili a vyťahovali si rukávy, on zostával pokojný. Až kým ho niekto nerozdráždil tak, že musel vstať.

A potom sa  to začalo.

Nohy sa mu vlastne nehýbali, ale dlhými ramenami dosiahol dosť široký záber. Len raz sa napriahol, a prefackoval troch ľudí naraz.