„Pustite klimatizáciu!“ kričí niekto a spevák Yannis Philippakis si medzitým vylieva fľaše minerálky na hlavu a do prvých radov v publiku. V bratislavskom klube MMC sa v pondelok večer nedalo ani pohnúť ani dýchať. „Je tu horúco, ale v dobrom zmysle,“ pridáva sa Philippakis, atmosféru koncertu dopĺňa štipľavou gitarovou hudbou.
Z toho, čo tu britská kapela Foals predviedla, je zrejmé, kam smeruje. Na veľké štadióny, na hlavné pódium najväčších festivalov, na cestičku, ktorú im vyšlapali napríklad Red Hot Chili Peppers.
Foals pritom začínali ako nenápadná nezávislá skupina s obdivuhodným debutom Antidotes, kde gitary a bicie efektne dopĺňali dychy (trúbka, saxofón). Tie neskôr z ich hudby zmizli a niektorí skalní fanúšikovia tvrdia, že sa Foals odvtedy len opakujú. Akokoľvek, Antidotes vydali pred ôsmimi rokmi a kapela sa očividne zmenila.
Keď ste videli ich koncert v minulosti, kapela pôsobila oveľa uzavretejším dojmom, rada sa pohrávala s tónom jednotlivých pesničiek, nebála sa napríklad za sebou zahrať niekoľko mimoriadne depresívnych a pomalých piesní. Než navyše vyšla na pódium, naťahovala pozornosť divákov dlhou ambientnou predohrou.
V pondelok ich koncert pripomínal hlavne šou komerčne najatraktívnejšich interpretov – v pozitívnom slova zmysle. Philippakis a jeho spoluhráči sa predstavili ako tvrdí rockeri, ktorí pesničku ukončia radšej zvukovým chaosom a metalovým kričaním do zachrípnutia hlasiviek, než melancholickým predelom.
Hlučný program si však teraz zrejme priniesli rovno z Glastonbury spolu so svetlami, ktoré mimoriadne premyslene reagovali na tempo pesničiek. Napríklad počas zaľúbenej balady Late Night svietili reflektory tlmene do očí publika, čo trochu pripomínalo západ slnka.
Philippakis sa nechával niesť na rukách šalejúceho davu, prechádzal sa na barovom pulte, tu si aj riadne upil z fľaše whisky. Proste robil všetko, čo by správnemu rockerovi odporučil prefíkaný manažér. Malo to v sebe nádych vypočítavosti, no nešlo to na úkor kvality hudby, ktorá sa agresívne zarezávala do uší.
Foals boli jednoducho v Bratislave na vrchole, z ktorého sa dá vyšliapať už len na vyššiu horu alebo sa spustiť strmo nadol.
