Poštár Jano z relácie Pošta pre teba je už pre vás dávno zabudnutá minulosť?
Pre mňa áno, ale pred pár týždňami mi volal raper Hafner, či si nepôjdem zahrať do jeho klipu. Jasné, veľmi rád, ak to nebude poštár, odpovedal som. Vraj nie, len mu podám obálku. Nakoniec tam šiel hrať Ludwig Bagin, ale ešte aj v piesni sa spieva poštár Janko. Takže ľudia túto postavičku ešte stále riešia.
Kde ste sa videli o desať rokov v čase, keď ste robili Poštu pre teba? Tušili ste, že nakoniec budete robiť niečo úplne iné?
Tá relácia bola super tým, že som mal zrazu základný príjem ako vo Švajčiarsku. Nakrúcalo sa len šesť dní do mesiaca, takže som nemusel veľa robiť, mohol som ležať, čakať, kým mi niekto zavolá a vymýšľať si, čo ďalšie by som robil, pretože som mal všetko zaplatené. Vyrábali sme jeden víkend v štúdiu, od štvrtka do nedele tri dokrútky a zrazu mi na účet chodili super peniaze. Tak som začal špekulovať a skúšať, pustil som sa do písania. Prišiel som za chalanmi z Mafstory, že pre nich skúsim písať aj zadarmo, že to veľmi chcem robiť. Tušil som, že kreatívnosť by mohla byť pre mňa to pravé, vždy mi napadali strašné hlúposti, mal som iný pohľad na vec, keď to nešlo spredu, vedel som sa na to pozrieť zboku.
Taký ste boli odmalička?
Asi áno, aj keď zo začiatku sa to prejavovalo dosť škodlivo. Väčšinou som vyrušoval, vykrikoval som na hodinách somariny, čo mi napadli a bol som triednym šašom. Pamätám si, že ako decká sme zobrali rodičom videokameru a nakrúcali sme vlastné správy a scénky, tak som sa zabával už odmala. Na strednej škole som robil aj vlastný školský časopis, už vtedy som šiel proti hlavnému prúdu. Kým ten existujúci sa volal Kontra, ja som si založil Rekontru. Vždy som chcel zaujať a rýpal som do autorít, ku ktorým som odmalička nemal žiadnu úctu. Vyrastal som iba s mamou, často som za ňou chodieval do dabingu a tam boli všetci tí herci - Maroš Kramár, Zdena Studenková, Mišo Dočolomanský. Ja som bol pre nich malý Jano a s väčšinou z nich som si tykal.
Stand-up komédie pomohol na Slovensku rozbehnúť on. (zdroj: Archív J.G.)Doteraz rád provokujete?
Áno, keď mi ľudia povedia, že „toto by sa nemalo“ hovoriť alebo robiť, ja na to, no dobre, poďme skúmať, prečo „by sa to nemalo“. Lebo napríklad pánbožko to zakázal? Pánbožko? To je jediné, čo ti bráni zbíjať a vraždiť? Že zhoríš v pekle? Keby ti povedali, že môžeš, tak začneš? To je jediné, čo ťa drží? Pre toto nemám autority rád. Len preto, že niekto vyšší povedal, tak to robme a neskúmajme, prečo to tak je.
A takáto provokácia vám nikdy nepriniesla problémy?
Ale áno, už keď som mal dvanásť, chceli ma poslať domov z tábora, lebo som bol protivný na vedúcich a robil som zle. Nikoho som nebil, neubližoval som, len som rýpal – napríklad som vyškrabal na hlavnú nástenku nadávku. Vtedy sa mi vyhrážali, že ma pošlú domov. Tušil som, že mama je rada, že si odo mňa na chvíľu oddýchne, a asi by sa nepotešila, keby som sa po pár dňoch vrátil. Našťastie sa to vytelefonovalo. Potom som jej z tábora napísal na korešpondenčný lístok: Ahoj mami, v tábore je dobre, varia dobre, len vedúci ma šikanujú. O dve hodiny za mnou prišli vedúci, že to buď pošlú a pôjdem domov, alebo mi list vrátia. Tak som ho nahnevaný, že nám čítajú poštu, strčil do obálky a ešte som tam pripísal: Mami musím to poslať v obálke, lebo nám čítajú poštu.
Boli ste typ, ktorý mal veľa kamarátov, alebo práve naopak?
Ako kedy, raz som mal niekoľkých triednych spojencov, potom sme zas boli traja, štyria vyvrheli. Ale na rozdiel od nich som nikdy nechodil poza školu, nefajčil som ani som nepil, vždy som len rád podpichoval. Dokonca, keď to nikto iný nechcel robiť, bol som aj predsedom triedy, v treťom ročníku na strednej. Tá funkcia bola vždy buď pre jednotkárov, alebo pre tých, ktorí si našli politickú podporu. A to som bol ja. Je však pravda, že za triedu som sa často hádal aj s učiteľmi. Snažil som sa bojovať proti neprávostiam a nikdy som nemal problém ozvať sa a dostať za to po papuli.
Motivovala vás práve táto vlastnosť, aby ste rozbehli novú internetovú šou Ťažký týždeň s Janom Gorduličom, ktorý je satirou na aktuálne spoločenské a najmä politické udalosti?
Áno. Pred dvoma či troma rokmi som sa ešte bál vyjadrovať svoje názory, bál som sa, že nebudem mať prácu. Ale potom som si uvedomil jednu vec. Ak budem šikovný, budem svoju robotu robiť dobre, budem všetko načas odovzdávať a ľudia sa na mňa budú môcť spoľahnúť, robotu mať budem. Možno táto relácia niekoho štve, všetko odštartovalo minulý rok parodické video o Váhostave. Kamarát, ktorý robil spravodajcu v parlamente, mi povedal, že si ho pozerali aj Počiatek a Fico. Vtedy som naozaj premýšľal, či na mňa nepošlú daňovú kontrolu, alebo na mňa zavolajú finančnú správu. Ale, našťastie, neriešili to a na druhej strane, ja mám všetky svoje záležitosti v poriadku, nemohol by som inak kritizovať iných.
Kto píše scenáre relácie?
Mám piatich scenáristov, raz do mesiaca jeden scenár napíšem ja. Ale nad všetkými mám kontrolu. Na začiatku máme stretnutie, kde sa dohodneme na témach aj na ich spracovaní. Finálnu verziu si ešte prepíšem, aby mi to sedelo do úst, sú veci, ktoré nechcem povedať, a sú zas také, ktoré práve chcem povedať.
V novej týždennej šou satiricky komentuje politické dianie na Slovensku. (zdroj: Archív J.G.)Ozývajú sa aj neprajníci?
Áno, ozývajú sa kotlebovci, vieme to podľa dvoch vecí. Jednak sa pýtajú, čo máme proti pánu Kotlebovi, takže už z oslovenia „pán Kotleba“ – lebo tak ho nikto iný nevolá, je jasné, že sú to buď jeho voliči, alebo sympatizanti. Druhý znak je, že keď si pozriete ich profil na facebooku, majú v ňom napísané, že vyštudovali „vysokú školu života“ – čím chcú povedať „nemám výšku, možno ani maturitu, ale nepotrebujem to, vy bzdochy intelektuálske!“. Nedávno sa ozývali aj ďalší s tým, čo máme proti pánu Demitrovi. V jednom videu sme totiž použili úryvok z jeho vyjadrenia, a pritom to ani nebolo mierené proti nemu. Som však nachystaný na vyšší level, iným chodia vyhrážky typu zabijem ťa, takže ja som ešte nízka liga.
