Nebolo to tak dávno, keď maďarský šuhaj nemohol zatancovať na javisku bez toho, že by si nepričesal fičúrske bajúzy pod nosom. Patrili k jeho charakteru rovnako ako klobúk, tradičný kroj a vysoké kožené čižmy, pravidelne vyplieskavané v čardáši. Takýmto vzhľadom svoju dôležitosť jasne potvrdí tanečník aj dnes, ale nie v najnovšej inscenácii tanečného divadla Ifjú Szívek. V nej bude dôležitejšie niečo iné.

Denne po celý mesiac
Jedno z najvýznamnejších umeleckých dielní maďarského folklórneho hnutia a umeleckého života Maďarov na Slovensku zažíva svoj v posledných rokoch prerod. Rozhodlo sa cez tradičné folklórne prvky viac približovať k filozofii súčasného tanca a k aktuálnym témam moderného života. V tomto duchu naštudoval súbor už viacero inscenácií. O ich najčerstvejší, zatiaľ neuvedený titul s názvom Finetuning prejavil záujem divadelný festival v juhofrancúzskom Avignone. Náš export už len svojou prítomnosťou ukáže vo Francúzska vzácny kultúrny presah.
Na medzinárodnej prehliadke svetového formátu zažiarilo mnoho hereckých hviezd, žili ním kedysi aj také legendy ako Gérard Philipe či Jeanne Moreau. Letný divadelný festival patrí medzi najstaršie svojho druhu v Európe, pre fajnšmekrov je najvýznamnejším podujatím svojho druhu. Tento rok sa koná už po sedemdesiaty raz.
Dvadsaťštyričlenný omladený súbor Ifjú Szivek naň vycestuje spolu so živou hudbou sláčikového kvarteta už začiatkom júla, bude tam mať s inscenáciou Finetuning premiéru a uvádzať ju tam denne po celý mesiac. Taký úžasný úspech sa zatiaľ nepodaril žiadnemu divadelnému súboru zo Slovenska.

Tanec a domáce násilie
S tanečným projektom sa o avignonské štipendium uchádzal skúsený choreograf a režisér Dusan Hégli, ktorý so súborom už dlhšie pracuje.
Jeho choreografická linka sa bude držať témy domáceho násilia. „Našťastie s týmto problémom nemám osobnú skúsenosť, ale považujem ho za dlhodobo aktuálny,“ hovorí. O domácom násilí sa podľa neho hovorí veľmi málo, hoci zo štatistík vyplýva, že každý druhý občan Slovenska vie o nejakom prípade vo svojom okolí.
Téma sa teda týka všetkých bez ohľadu na to, či chodia alebo nechodia do divadla, či majú alebo nemajú radi tanec a hudbu.

„Zistil som, že o prípadoch domáceho násilia sa stále neopovážime nahlas hovoriť. Naša spoločnosť neprešla takou osvetou a spoločenskou zmenou ako Západ v 60-tych a 70-tych rokoch minulého storočia,“ hovorí Hégli. Domáce násilie môže mať podľa neho práve veľmi blízko k regionálnym tradíciám.
Stereotypy, že žena poslúcha len vtedy, keď ju bijete, alebo že keď ju nebijete, tak ju nemáte rád, vníma v tradičnom spôsobe života ako hlboko zakorenené. Takýto konzervativizmus v zlom slova zmysle je moment, ktorý sa dá vyjadriť tancom.

Aj hudba bude tancovať
„Nechcem tým povedať, že ľudové tance nesú v sebe motívy násilia,“ upozorňuje Hégli. „Princíp našej tvorby je presne opačný – vybrali sme si jednotlivé motívy slovenských, maďarských či rumunských ľudových tancov, aby sme s ich pomocou tému naplnili.“
Hegli vypracoval systém tanečných symbolov, ktorý následne vkladá do svojej choreografie. Jej organickou súčasťou sa v prípade tejto inscenácie stanú dokonca aj pohyby samotných členov sláčikového kvarteta a ich „hudobný výstroj“.
V hudobných tradíciách sa Hégli oprel o tvorbu jedného z viedenských klasikov Josepha Haydna. Prečo? Nikde inde na svete vraj neprenikla koncepcia Haydnovho sláčikového kvarteta do hudobnej kultúry národov tak intenzívne ako práve v strednej Európe. Svojím prístupom dosiahol, že tanec je v jeho hudbe počuť.
Jeho hudobný svet neskôr silno ovplyvnil aj kompozičný štýl svetoznámeho skladateľa a hudobného vedca Bélu Bartóka, najmä v rytmike, dynamike a v harmóniách, ktoré sa od západných tak výrazne odlišovali.

Tak ďaleko, tak blízko
Tradičný ľudový tanec odzrkadľuje, na aké celkom malé mikroregióny je stredná Európa z etnografického hľadiska rozdelená.
Svojho času v nich Slováci, Maďari, Rumuni, Srbi či Židia fungovali vedľa seba, hrali v spoločných kapelách, vykrúcali sa v spoločnom kole – Žid vedel zatancovať rovnako maďarský čardáš ako transylvánsky mládenecký tanec. Zároveň bolo však podstatné, že taký maďarský zemplínsky tanec sa tancoval inak ako slovenský zemplínsky tanec.
Práve takéto multikultúrne presahy Dusan Hégli využil. Systém tanečnej symboliky vychádzajúcej z folklóru vytváral niekoľko rokov, išlo mu o to, aby divák pri sledovaní figúr nemusel nutne ovládať etnografické rozdiely, hoci pre odborníka sú zároveň presne čitateľné.

„Chcel som dosiahnuť, aby sme inscenáciou povedali niečo aj Francúzom, Talianom či Nemcom, aby nebolo nevyhnutné vedieť, že v ôsmej minúte sme zatancovali dve očovské figúry, v desiatej kúsok čardášu či verbunku a napokon čosi zo šarišského tanca. Tieto rozdiely sú podstatné pre regionálnu identitu, no práve ich posunutím môžeme upevniť zdravý lokálpatriotizmus.“
O festivale
Ifjú Szivek v Avignone
* Medzinárodný festival v Avignone tradične prebieha vo viac ako sto divadlách súčasne.
* Každý rok ho navštívi vyšepol milióna divákov a vyše tritisíc akreditovaných odborníkov, kritikov či riaditeľov divadiel.
* Tanečný projekt divadla Ifjú Szivek vybrali zo stoviek ďalších ako súčasť Off programu, ktorý sa bude od 7. do 31. júla uvádzať každý večer na pódiu Espace Alya – jedného z najvyhľadávanejších avignonských divadelných stánkov.
* Súbor naštudoval v spolupráci s choreografom a režisérom Dusanom Héglim pri tejto príležitosti tanečnú inscenáciu s názvom Finetuning, vo Francúszku bude mať premiéru.
* Tvorcovia ho pripravovali počas uplynulých mesiacov a vsadili v ňom na spojenie tradičného ľudového umenia Karpatskej kotliny s postupmi súčasnej divadelnej scény. Na Slovensku bude mať inscenácia premiéru na jeseň.