KARLOVY VARY. Nemá manžela, nemá ani deti, ale má v triede tridsať žiakov a absolútny prehľad o tom, čo robia ich rodičia. Takže čokoľvek potrebuje, jeden z nich môže prísť na pomoc. Sú osemdesiate roky a ona si je vedomá svojej malej moci. Veď je predsa učiteľka.
Tento rok sa na festivale v Karlových Varoch stala taká zaujímavosť, že Jan Hřebejk nakrútil slovensko-český film. Vznikol v majoritnej slovenskej produkcii, hovorí sa v ňom po slovensky. A ponúkol veľkú úlohu Zuzane Mauréryovej, ktorá sa postarala, aby Učiteľka ovládla priestor okolo seba, žila, zabávala a desila zároveň, prosto, aby si ju publikum obľúbilo bez ohľadu na to, či si to želá, alebo nie.
Kto sa podpíše
Nie je to prvýkrát, čo sa Hřebejk a scenárista Petr Jarchovský vrátili do socializmu a pripomínali, ako sa vtedy testovali naše charaktery. Prvýkrát však dosiahli vydarenú kombináciu komédie s jemným psychologickým terorom. Film Učiteľka netrpí takou tézovitosťou, ako bola napríklad ich snímka Kawasakiho ruža. Netvári sa tak dôležito a je uvoľnenejšia, čo sa nevylučuje s napätím, lebo aj to v sebe film má.
Učiteľka má slovenské obsadenie. (zdroj: KVIFF)
Podpísať alebo nepodpísať? Vo filme proti sebe názorovo stoja Peter Bebjak a Attila Mokos. (zdroj: KVIFF)Učiteľke ruštiny a slovenčiny hrozí v škole vážny problém hneď na začiatku filmu, riaditeľka už vie, že sa na ňu rodičia sťažujú a opatrne zvoláva schôdzu. To, čo s deťmi porobila, odkrýva Hřebejk v druhej linke, ktorá tú prvú cez prestrihy pomaly dobieha. V momente, keď sa spoja, zostane len otázka: Kto sa odváži dať pod návrh na jej odvolanie svoj podpis, ak vie, že tá učiteľka ešte stále môže na konci roka podpisovať vysvedčenia?
