Každý rok na Pohode pribúda inštalácií, interaktívnych diel aj performancií. Umenie rastie priamo úmerne s počtom vystúpení hudobných kapiel.
„Stále pribúdajú hudobné formáty, rozvoj po výtvarnej stránke je preto tiež prirodzený,“ myslí si Michal Sládek, člen organizačného tímu Pohody. Tento rok sa podarilo naplniť myšlienku, ktorú organizátori nosili v hlavách už dlhšie – dať výtvarnej stránke uchopiteľnú platformu a premeniť areál na obrovské pódium vizuálneho umenia – Visual stage.
Vďaka tomuto projektu sa môže výtvarné umenie zaradiť do programu ako jeho plnohodnotná súčasť.
Vzdelávať publikum
„Snažíme sa nepracovať s výtvarným umením len v jeho dekoračnej rovine,“ hovorí Sládek. „Iné festivaly stavili práve na pohľadovú stránku umenia, festivalovú atmosféru iba skrášľujú zaujímavými estetickými inštaláciami. Festival Pohoda sa snaží prinášať umelcov a ich tvorbu, ktorá je plnohodnotným programom. Dospeli sme do štádia, keď sme to zastrešili novou platformou Visual stage.“
Cesty, akými sa umenie na festival dostáva, sú rôznorodé, výber je však vždy sprevádzaný odborníkmi.
„Už vlani sme iniciovali Kanceláriu súčasného umenia, kde mladí umelci a profesori z Vysokej školy výtvarných umení robili hodinové performancie a snažili sa umenie približovať festivalovým divákom. Nešlo len o to priniesť nejaké diela a vystaviť ich, ale viac o nich rozprávať a snažiť sa tým publikum vzdelávať,” hovorí jedna z najvýraznejších postáv výtvarného umenia na Slovensku Ilona Németh.
Tribúna na druhú
Práve jej dielo s názvom Pozdrav pre Brucea Neumana považuje Sládek za vizuálneho headlinera festivalu. „Sú to dve tribúny obrátené k sebe, ľudia si sadnú do hľadiska, no namiesto pripraveného vystúpenia uvidia totožné hľadisko plné ľudí. Dielo samo osebe vzbudzuje diskusiu, ako ho vlastne čítať.
Zrkadlový obraz sa odvoláva na to, že aj v súčasnej spoločnosti sme veľmi zahľadení do vlastných životov a divák je na tribúne zrazu úplne odhalený,“ hovorí.
Pozdrav pre Brucea Neumana od Ilony Németh. (zdroj: FOTO - POHODA)Stalo sa prvýkrát, že dielo je inštalované mimo galerijných priestorov a to posúva jeho interpretáciu do ďalších dimenzií. „Autorka ním vzdáva poctu divákovi,“ dopĺňa Sládek.
Minulý rok sa príchodom Michala Sládka do organizačného tímu spustila aj súťaž Public Art Festival Contest, výzva zameraná na umenie vhodné do priestoru trenčianskeho letiska.
Päť členov poroty vybralo tento rok z tridsiatich návrhov projekt Minaret. „Toto dielo najlepšie napĺňa myšlienku, ktorú považujem v umení za dôležitú.
Nie je to len pocitovo a formálne zaujímavá inštalácia, Ľuďom našepkáva, že svet by mal byť postavený na hodnotách zbližovania a tolerancie, ľudia by mali priať aj tým, ktorí majú iné náboženstvo a iný životný príbeh,“ hovorí Sládek.
Aj Németh si myslí, že takto sa veci môžu dať do pohybu. „Keď ich pozametáme pod koberec a necháme rozprávať len tých najagresívnejších, k ničomu dobrému to nevedie. Ak Minaret povedie k debate a výmene názorov, potom to má zmysel.“
Umenie vo výškach
Súčasťou Pohody sa stali aj diela z Bielej noci – najväčšieho festivalu vizuálneho umenia na Slovensku. Tento rok ho zastúpi svetelná inštalácia Roba Farkaša s názvom Za mier.
Gabriel Hošovský zas vytvorí zoznamku vo forme labyrintu, v ktorom sa môžu ľudia stretávať na krátke rande. Jeho Pavilón nálezov chce naštartovať ochladené medziľudské vzťahy.
Súčasťou umeleckých zážitkov bude aj vysokozdvižná plošina. „Divák vyjde do šesťmetrovej výšky, dielo vznikne iba raz a iba pre neho. Niektorí umelci budú pracovať so zvukom, niekto bude robiť divadlo a použije plošinu ako javisko.
Bude to mať viac foriem,“ prezrádza Németh. Sládek upozorňuje aj na dielo Laca Saba, v ktorom pracuje s kresťanskou symbolikou. Okrem toho sa návštevníci môžu tešiť aj na kreatívnu zónu a workshopy, kde sa aj oni môžu aspoň na chvíľu stať umelcami.
