Bizarné vyhlásenia a výzvy na zrušenie koncertu od istej náboženskej skupiny neboli pre Iron Maiden žiadnou hrozbou. Legendárna metalová kapela prevalcovala žilinské letisko.
Lúč svetla pretne temnú scénu. Nad dymiacim oltárom stojí veľkňaz. Skrytý pod čiernou kapucňou dvíha k nebu ruky a otvoreným priestranstvom sa rozlieha hrozivá ozvena jeho varovného zariekania. Je tu čas obety. Po stranách kamenného obetiska blčia ohne. Dav pod pódiom, predstavujúcim starobylé chrámové monumenty, hučí vo vytržení.
Tak ako pred stáročiami mayský ľud, aj v stredu večer oslavovali tisíce slovenských fanúšikov bohov, prevtelených v ich ľudskej podobe. Apokalyptickú úvodnú modlitbu zavŕši salva niekoľkometrových plameňov pyrotechniky. A rituál sa môže začať.
Poslovia rockového neba
Ohlasovaný najväčší koncert roka sa v stredu večer na žilinskom letisku rozprúdil bez akýchkoľvek kompromisov krátko po údere deviatej hodiny. Nezabránili mu ani prelietavé búrkové mračná, ktoré obšťastnili státisíce fanúšikov na predošlých koncertoch, a žiadnu hrozbu našťastie nepredstavovali ani bizarné vyhlásenia a výzvy na zrušenie koncertu od istej náboženskej skupiny, ktorej členovia boli, len tak mimochodom, z radov cirkvi sami exkomunikovaní.
Nepatrnú ľútosť mohla vyvolať snáď iba skutočnosť, že k nám svetová superskupina nezavítala na svojom gigantickom a špeciálne upravenom Boeingu 747 s názvom Ed Force One, s ktorým preletela päť kontinentov. Záverečnú časť svetového turné po koncerte na najväčšom švédskom štadióne v Göteborgu a presuny po európskom kontinente absolvuje skupina po súši, no pre prípad dopravných zápch bol pre hudobníkov preventívne pripravený aj vrtuľník.
A tak už ani zásah z neba nemohol stáť v ceste tomu, aby si pätnásťtisíc duší nemohlo vychutnať pekelnú šou z dielne skutočných muzikantských bohov, ktorých nám opäť raz zoslalo samotné rockové nebo.

Návrat po dvadsiatich rokoch
Legenda tvrdého rocku Iron Maiden svojím posledným albumom The Book Of Souls (Kniha duší) dobyla v septembri minulého roku prvé miesta v predajnosti vo viac ako štyridsiatich krajinách sveta vrátane Slovenska a srdcia si získala od prvého momentu aj na svojom včerajšom, historicky šiestom vystúpení u nás.
O tom, že ide o skutočnú udalosť roka, svedčila účasť troch generácií fanúšikov z niekoľkých krajín a takúto výnimočnú príležitosť si napokon nenechal ujsť ani primátor mesta. „Železná panna“ sa v metropole severného Slovenska predstavila dokonca už po druhý raz a jej návrat po viac ako dvadsiatich rokoch bol v týchto končinách o to vítanejší.
Prvou zastávkou v Strednej Európe bola už pred mesiacom Viedeň, kam zavítala skupina ešte so svojím lietadlom, a v júli prišiel konečne rad aj na krajiny Vyšehradskej štvorky. A tak po festivale v maďarskom Šoprone, štadiónových vystúpeniach vo Wroclavi a v Prahe prišla na rad letisková plocha uprostred kukuričných polí na severe Slovenska.
Slovenskí priaznivci tvorili značnú časť publika na utorkovom pražskom koncerte, no napriek dvojnásobne menšej kapacite či nie príliš atraktívnemu miestu ponúkal slovenský koncert predsa len čosi navyše. Okrem predskokanov The Raven Age, nádejnej metalcoreovej kapely, ktorá sprevádza Maidenov počas celého turné, prilákali davy nadšencov aj svetoznámi powermetaloví bojovníci Sabaton.

So srdcom na dlani
Najväčším plusom koncertu však bola možnosť vychutnať si spektakulárnu šou so všetkými vizuálnymi efektmi naplno až po zotmení a nie za denného svetla, o čo boli návštevníci predošlých koncertov ukrátení. „Scream for me, Žilina!“ svojím povestným výkrikom neustále burcoval dav spevák Bruce Dickinson a hlasivky publika mu nezostávali nič dlžné.
V kostýmoch akčného archeológa, britského vojaka či maske wrestlingového bojovníka opätovne predviedol profesionálny výkon hodný akrobata a v ničom nezaostával ani ostatní hudobníci – šéf skupiny a basgitarový boh Steve Harris, gitarové trio Dave Murray, Adrian Smith a Janick Gers a služobne najstarší, takmer šesťdesiatpäťročný Nicko McBrain.
Šestica vrcholných muzikantov aj po štyroch desaťročiach na scéne prekonáva svojou energiou omnoho mladších hudobníkov a na rozdiel od iných hudobných legiend neťaží zo slávy svojich starých hitov.

Žiadne slaďáčiky
A tak na prekvapenie mnohých (a potešenie druhých) neodzneli na koncerte notorické hitovky ako Run To The Hills či Running Free, ale až šesť nových skladieb z minuloročného albumu. Do programu sa opäť po čase dostala obľúbená šibeničná hymna Hallowed Be Thy Name, ktorú Dickinson absolvoval so slučkou na krku a dostalo sa aj na piesne, ktoré sme naživo počuli možno naposledy.
Klasiky ako Children Of The Damned, Powerslave alebo záverečná hitovka Wasted Years, ktorá rozospievala úplne celé letisko: „Nemárni čas hľadaním premárnených rokov…“ Iron Maiden ako obvykle podali majstrovský výkon a do svojho vystúpenia dali doslova celé srdce.
Napokon, počas titulnej skladby spevák v role šamana vyrval srdce vlastnému maskotovi skupiny, príšere Eddiemu, aby ho po krátkom krvavom rituáli mohol hodiť niektorému zo šťastlivcov v predných radoch. A hoci nový singel Death Or Glory odspieval pre nečakaný úraz takmer celý zo zákulisia, zvyšok koncertu prebehol hladko a jeho jediným drvivým dopadom bol strhujúci dvojhodinový zážitok, na ktorý sa nezabúda.
Autor je spisovateľ a publicista

Playlist
1. If Eternity Should Fail
2. Speed of Light
3. Children of the Damned
4. Tears of a Clown
5. The Red and the Black
6. The Trooper
7. Powerslave
8. Death or Glory
9. The Book of Souls
10. Hallowed Be Thy Name
11. Fear of the Dark
12. Iron Maiden
Prídavky:
13. The Number of the Beast
14. Blood Brothers
15. Wasted Years
Autor: Agda Bavi Pain