Vydala zbierku poviedok, prispela do antológie Hlasy Sýrie. V nemčine vyšla jej kniha poviedok Vynález nemeckej gramatiky. Študovala v Damašku, no v roku 2014 odišla do Nemecka. V rozhovore pre SME hovorí spisovateľka RASHA ABBAS o minulosti i budúcnosti utečencov.
Aká bola prístavná sýrska Lattakia pred vojnou a aká je teraz?
„V Lattakii som sa iba narodila, keď tam moja mama navštívila svoju rodinu. Celý život som prežila v Damasku. Až do roku 2012, keď som odišla, nebol Damask miestom priamych bojov. Prepukli tam však rozmanité konflikty. Bezpečnostné kontrolné stanovištia čoraz viac delili mesto. Často som počula bombardovanie zo vzdialenejších prímestských štvrtí.“
Cítite na sebe vplyv stredomorskej kultúry?
„Neviem presne definovať, ako ma stredomorský životný pocit ovplyvnil. No keď stretávam ľudí z iných stredomorských krajín, vnímam určitú kultúrnu blízkosť. Stredomorie bolo odjakživa miestom prechodu a výmeny myšlienok, filozofických prúdov a vedomostí, spočiatku z Grécka smerom na Blízky Východ a do severnej Afriky, potom späť na sever cez južnú Európu. Ak by sme sa však vydali po stopách gréckeho dejepisca Hérodota, ktorý podnikol cestu po Stredomorí pred viac ako 2 400 rokmi, zistili by sme, že mnohé regióny ešte stále nie sú demokraticky a ľudskoprávne také vyspelé, ako by mali v dnešnej dobe byť.“
Z akej rodiny pochádzate?
„Boli sme normálna sýrska rodina. Môj otec pracoval ako stavebný inžinier. Mama vyštudovala francúzsku literatúru a potom vychovávala mojich dvoch bratov a mňa.“
Akú úlohu zohráva vo vašom živote náboženstvo?
„Náboženstvo v zásade absentuje, hoci sa považujem za veriacu. Len nie som nábožensky založená.“
Chceli by ste sa jedného dňa vrátiť do Sýrie, alebo plánujete zostať v Európe?
