Mnohí fanúšikovia si Jamesa Blaka spájajú so smutnými textami. Neteší ho to, a preto na Pohode hovoril: "Už nechcem byť trpiacim umelcom." Osamelosť sa snažil vyjadriť na svojom debutovom albume, tie novšie už naplnil problémami dlhoročných vzťahov a rôznymi podobami lásky.
Mladý Brit hovoril novinárom aj o svojej nespokojnosti s brexitom. Veľa nad ním uvažoval a obáva sa, že po ňom vznikne na hudobníkov viacero finančných tlakov. Na otázku, s kým by chcel v budúcnosti spolupracovať, preto odpovedal: S Európou.
James Blake pôsobil v Trenčíne ako úprimný človek, nebál sa otvorene hovoriť o svojich problémoch a strachu z kritiky. „Je to ako Pandorina skrinka," hovoril. Keď ju raz hudobník otvorí a ponúkne svoje dielo verejnosti, už vraj niet cesty späť.
Svoj výnmočný sobotnajší koncert na trenčianskom letisku otvoril piesňami z najnovšej nahrávky Colour in Anything. Dokázal, že veľký talent narábať so svojím hlasom, citlivo a jemne ho vie doladiť s prenikavými elektronickými zvukmi a melódiami s opakujúcou sa štruktúrou.
Pôsobilo to veľmi jednoducho, bez veľkého vizuálneho divadla, v komornej atmosfére s tromi hudobníkmi. Napriek tomu bolo vystúpenie veľmi pestré a ohromujúce. Pri skladbách postavených na agresívnym dubstepových rytmoch sa dalo dobre tancovať. Že uspí poslucháčov baladickými piesňami, to naozaj nehrozilo. Vďaka premyslenej dramaturgii to bolo jedno z najlepších vystúpení na Pohode, pristalo by mu jedine jemnejšie nazvučenie. V okolí pódia sa divákom pod nohami celkom triasla zem.
